Zahraničie o voľbách na Slovensku mieni, že znamenali nástup náhodných ľudí. Okrem izraelských médií, zamestnaných tamojšími voľbami, sú výsledky parlamentných volieb na Slovensku na prvých miestach pozornosti v zahraničí. Nebolo prakticky média, ktoré by sa nevenovalo pomerom na Slovensku a úvahám, ako sa budú vyvíjať. To výrečne hovorí o medzinárodnom význame, lebo zároveň došlo na svetovej scéne k prelomovej dohode medzi USA a afganským Talibanom, ktorá by mala ukončiť najdlhšiu vojnu v dejinách USA. Zároveň Turecko v cynickej hre pritlačilo Európsku úniu k múru a otvorilo hranice pre ďalšiu masovú vlnu utečencov. Turecký prezident nám pred očami predviedol, ako veľmi Únia znáša následky dlhoročného amerického úsilia zvrhnúť legitímnu vládu v Sýrii.

NEVÍDANÁ ROZHODNOSŤ

Budapeštianska Népszava hovorí, že slovenský volič s doteraz nevídanou rozhodnosťou volil zmenu. Lenže skúsenosť nasvedčuje, že po odstránení korupčnej vlády nevyhnutne nenastúpi niečo lepšie. Podobný názor má vplyvný denník Süddeutsche Zeitung. Podľa tohto periodika k moci sa dostal Igor Matovič, ktorý sa chce spojiť so stranami, ktoré vyvolávajú strach pred migrantmi a prejavuje sa u nich len málo porozumenia pre menšiny a zo slova „liberál“ urobili nadávku. Noviny však menovite nehovoria, ktoré strany budúcej koalície to sú.  Podľa Süddeutsche Zeitung Matovič sa chce odlíšiť od Poľska a Maďarska, ale pokiaľ ide o otázku prijímania utečencov, zostane aj jeho vláda na doterajšom kurze so štátmi Vyšehradskej štvorky. „Zlo prehralo, ale či skutočne dobro vyhralo, to sa ešte len ukáže,“ uzatvára nemecký denník.

RADIA OPATRNOSŤ

Frankfurter Allgemeine Zeitung odporúčajú, že treba opatrne narábať so slovami aj s termínom „historické voľby“. Ukázalo sa, že Slováci už naďalej nie sú ochotní znášať prerastanie mafióznych štruktúr do štátu, čo sa stalo po vražde Jána Kuciaka zjavné. Aj keď samotného Fica s tým spájať nemožno, je zodpovedný za túto štruktúru, ktorá presiahla až do jeho najbližšieho politického, ako aj súkromného života.

JAZÝČEK NA VÁHACH

Nemecký denník TAZ, stojaci najmä na zbierkach a finančných podporách čitateľov a spojený s parlamentnou stranou zelených, konštatuje: Matovič pri tvorbe vlády a osobitne ústavnej väčšiny bude potrebovať hlasy tretej najsilnejšej strany Sme rodina oligarchu a populistu Borisa Kollára. To, že sa strana Progresívne Slovensko, ktorá je politickou vlasťou prezidentky Zuzany Čaputovej, nedostala do parlamentu, odkazuje Matoviča na Kollára. Ten je jazýčkom na váhach, iná možnosť sú len hlasy ĽSNS Mariána Kotlebu, ktorá sa cíti dedičom kletrikálno-fašistickej korporativistickej tradície prezidenta Jozefa Tisa. K tejto vlne sa pridal pred voľbami aj ruský Kommersant: „Vo voľbách na Slovensku nie je hlavné ani tak to, že SMER príde o vládu, ale to, že druhou najsilnejšou stranou sa môže stať profašistická a neonacistická strana.“

Týždenník Der Spiegel, ktorý len niekoľko dní pred voľbami tiež strašil, že vo voľbách môžu pravicoví extrémisti triumfovať a ďalší  východoeurópsky štát sa obráti doprava,  výsledky volieb hodnotí ako prekvapujúci triumf strany, ktorá vyhrala s tým, že sa chce zbaviť mafie. Stavala sa proti zavedeným štruktúram. Po voľbách tvrdila, že v roku 1989 sa Slovensko zbavilo komunizmu, v roku 1998 mečiarizmu a v roku 2020 mafie. 

■ SLOVENSKÝ ZELENSKÝ

„Ak je pre vás zaujímavé a chcete vedieť, čo sa stane s Ukrajinou, pozerajte sa na Slovensko. Vo voľbách budú stále vyhrávať nielen obyčajní, ale najmä náhodní ľudia,“ konštatuje o. i. ukrajinská Expreso.tv. Slovensko sa zaradilo do všeobecného trendu „obyčajní ľudia“ proti „vypaseným politikom“ natoľko, že to láka víťaza volieb a lídra strany Obyčajní ľudia Igora Matoviča nazvať sa „slovenským Zelenským“.

Treba však poznať najnovšie dejiny Slovenska. V podstate, ak by nebolo vraždy Jána Kuciaka a jeho nevesty  Martiny Kušnírovej,  Robert Fico by bol býval mal možnosť formovať novú vládu a všetky možnosti spravovať štát ešte päť a možno aj desať rokov. Fico, mnoho rokov spravujúci štát, priam naučil Slovákov dýchať populizmom ako vzduchom. Ficova vláda však práve populizmom zasiala v slovenskej spoločnosti nedôveru k politikom ako takým. A práve preto ho mohli poraziť len ešte väčší populisti, pretože nezostali nijaké politické sily, ktoré by vo verejnosti mali autoritu. Jednoducho, také na Slovensku nezostali. Nebolo takých, ktoré by mali rešpektovaných lídrov, a tak sa vynorili protivníci z ulice. O ich politických zámeroch jednoducho nikto nič nevedel a prejavili sa ako bojovníci s mafiou. Rešpekt, úcta k politickému procesu, chápanie politiky ako profesie, jednoducho to už Slováci nemajú, toho už  na Slovensku niet. A to isté očakáva aj Ukrajinu. Aj u nás na Ukrajine odteraz budú stále vo voľbách vyhrávať náhodní ľudia, tvrdí ukrajinské médium.

PÔSOBIVÁ KAMPAŇ

Poľská Gazeta Wyborcza sa sústredila na Igora Matoviča a jeho „geniálnu volebnú kampaň, v ktorej sa mu podarilo ako politikovi s čistými rukami viesť boj proti korupcii“. Ľudom sa to páčilo, pretože v krajine sú silné antikorupčné nálady. Matovič to využil a získal si pre seba tak nerozhodnutých voličov, ako aj prívržencov pravicových extrémistov.

Deutschlandfunk zasa cituje médiá, ktoré hovoria, že týmito výsledkami sa Slovensko nebezpečne priblížilo k Poľsku a k Maďarsku, ktoré si dobrovoľne vybrali úlohu európskeho pária. Víťaz volieb s ultrakonzervatívcami, ekológmi a liberálmi na kandidátke je ťažko definovateľný, je ťažko predpovedať, ktorý prúd sa v hnutí presadí.

ČIERNA REKLAMA

Ruský Sputnik sa voľbám venoval mnohostranne. Okrem iného konštatuje, že len na prvý pohľad je paradoxné, že práve dve najsilnejšie opozičné strany výrazných lídrov Matoviča a Kollára zobrali Kotlebovcom – Ľudovej strane naše Slovensko veľmi veľa voličov. Sputnik pripomína, že už pred časom predpovedal, že cieľom opozície bolo definitívne odstrániť vládnuce strany SMER a národnú SNS z možností formovať slovenskú politiku a štát, teda ich cieľom bolo absolútne zmeniť politickú mapu Slovenska. Pripomína tiež, že v kampani zohrala významnú úlohu negatívna, tzv. čierna reklama. Pozoruhodné bolo, že sa vôbec nehovorilo o zahraničnej politike. Za mimoriadne znepokojujúce označil fakt, že po prvý raz od roka 1989 nebudú v parlamente predstavitelia voličov maďarskej menšiny. Pritom na rok 2020 pripadá storočnica Trianonskej zmluvy, ktorá medzinárodne určila južné hranice Slovenska. Vzhľadom na pomery na južnom Slovensku dnes, ako aj na vzťahy so samotným Maďarskom je mimoriadne znepokojujúca absencia predstaviteľov tejto menšiny v slovenskom parlamente.

Dušan D. KERNÝ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA – Foto: TASR, teraz.sk

Zdroj