Bratislava 26. apríla 2017 (HSP/Foto:Facebook)

Pred 150 rokmi sa konalo podujatie, ktoré bolo v tom čase ojedinelé nielen v Rusku, ale aj v európskej histórii. V Spoločnosti milovníkov antropológie a etnografie pri Moskovskej univerzite vznikla myšlienka zorganizovať celoruskú etnografickú výstavu, na ktorej sa mali predstaviť všetky národy žijúce v Rusku.

Výstava sama o sebe mala prispieť k poznávaniu ruskej spoločnosti a preto dostala aj finančnú podporu z vlády. Medzitým v slovanofilských a im blízkych kruhoch vznikla myšlienka doplniť etnografickú výstavu o časť venovanú ostatným slovanským národom, ktorá mala poukázať na blízkosť slovanských kultúr a tak prebudiť u Rusov záujem o vlastné korene a okolitý slovanský svet.

Táto myšlienka sa stretla  s pochopením a z organizačného výboru výstavy boli rozposlané prostredníctvom osobných kontaktov slovanským vedeckým a kultúrnym spoločnostiam, ako aj Maticiam slovanským, požiadavky o zaslanie exponátov. (slovenský ľudový odev – kroj z Liptovskej Lužnej získal na tejto výstave dokonca striebornú medailu).

Tri roky pred konaním etnografickej výstavy navrhol profesor petrohradskej univerzity V. I. Lamanský usporiadať v tom čase  v Moskve slovanský zjazd. Táto myšlienka sa stretla s výraznou podporou profesora N. A. Popova z Moskovskej univerzity.

Moskovský zjazd 1867 bol zaujímavý fenomén, už aj preto, že toto stretnutie Slovanov nebolo koncipované ako zjazd v súčasnom ponímaní tohto slova, nebolo orientované na spoločensko-politické problémy, nebolo koncipované ani ako vedecký kongres  s daným programom, cieľom a úlohami. Podujatie bolo orientované do rôznych stretnutí hostí, konali sa bankety, audiencie, večierky, výstavy. Vybraných členov delegácie prijal aj samotný cár Alexander II.

Na základe okolností, ktoré prebiehali v tom čase v Európe – v prvom rade zjednocovanie Talianska a Nemecka, a  Rakúsko-maďarské vyrovnanie, získala samotná výstava, ako aj stretnutie Slovanov, politický podtext.

Účasť našich zástupcov bola reakciou na Rakúsko-maďarské vyrovnanie. Jedného z nich Andreja Radlinského – propagátora česko-slovenskej a slovanskej vzájomnosti – za účasť na slovanskom zjazde a národopisnej výstave obvinili z vlastizrady. Ďalšími členmi delegácie boli Janko Jesenský-Gašparé a Pavol Mudroň. Dualizmus odmietali a proti nemu sa usilovali oprieť o spoločnú silu slovanských národov (na čele s Ruskom) v pozadí s myšlienkou, že povedomie bratskej spolupatričnosti nikoho neohrozuje, má za cieľ len  národnú rovnoprávnosť.

Všeslovanský zväz so sídlom v Ruskej federácii v Moskve pri príležitosti 150. výročia konania Etnografickej výstavy a slovanského zjazdu v Moskve, organizuje v čase od 26. mája do 2. júna 2017 podujatie s názvom Jubilejný slovanský zjazd. Začiatok zjazdu sa uskutoční v centre Moskvy, ďalšie dni budú prebiehať na lodi a ukončí sa v Sankt Peterburgu.

Je pripravené množstvo konferencií, zameraných na súčasné problémy slovanských národov v spojitosti s ostatnými neslovanskými národmi a štátmi,  množstvo kultúrnych podujatí – koncertov, návštev výstav a múzeí, historických pamiatok a pod. Organizátori očakávajú účasť 200 osôb slovanských delegácií a ďalších 100 až 200 hostí. Medzi účastníkmi by nemali chýbať vedci, spisovatelia, hudobníci, výtvarníci, herci, zástupcovia  slovanských organizácií z jednotlivých štátov. Bližšie informácie o tomto podujatí môžete získať prostredníctvom predstaviteľov o.z. Slavica.

Ďalšie veľmi významné stretnutie zástupcov slovanských štátov sa pripravuje na jeseň v tomto roku. Pôjde o XI. všeslovanský zjazd a miesto konania by malo byť v Belehrade v Srbsku. Touto otázkou sa členovia Prezídia Medzinárodnej slovanskej rady zaoberali na svojom rokovaní v Bulharsku 22. apríla t.r. V tom čase sa uskutočnila aj konferencia na tému Slovanstvo a národná identita, ktorú zorganizovala Slovanská spoločnosť v Bulharsku.

Edita Dürerrová