Uverili by ste pred pár rokmi, že vás budú vyhlasovať na Zlatom pedáli na celkovom druhom mieste hneď za Petrom Saganom?
Určite nie, ani by mi to na um neprišlo. Na dráhový bicykel som si sadol pred tri a pol rokmi a dúfal, že z neho nespadnem. Stáť na pódiu vtedy, keď ho vyhlasujú, je famózne a dúfam, že v budúcnosti sa mi podarí stáť aj priamo vedľa neho. (Peter Sagan sa pre klubové povinnosti ospravedlnil z účasti, cenu zaňho preberal otec Ľubomír – pozn. red.)

Nielenže ste z bicykla nespadli, vy ste vyhrali, čo sa dalo. Akými slovami sa dá táto sezóna opísať?
Bola neskutočná. Veľmi si vážim, že som od ľudí na Slovensku dostal obrovskú podporu. Je výborné, že aj médiá sa o to zaujímajú v hojnom počte, pretože práve mojimi výkonmi sa snáď podarí premostiť parašport s tým klasickým a budeme jedna veľká športová rodina.

Zachytili sme informáciu, že v budúcnosti by sme sa už s vami na vyhlasovaní najlepších slovenských cyklistov nemuseli stretnúť. Vysvetlíte to?
Mám ponuku ísť pretekať za iný štát. Uvidíme, ako vyjdú rokovania so slovenskou stranou. Paracyklistika nemá klasické World Tour tímy, ako to vidíme v prípade saganovcov, jazdí sa za jednotlivé krajiny aj počas roka. Osobne sa pri cyklistike cítim na 50 percent Brit a na 50 percent Slovák. Dúfam, že na Slovensku budú vedieť doceniť výkony a to, o čo sa historicky snažím a že tu ostanem. V prípade, že sa veci pohnú iným smerom, uvidíme, kde skončím o rok.

Je spomínaná ponuka práve z Veľkej Británie?
Nebudem komentovať konkrétne, ale predpokladám, že sa dá ľahko domyslieť, odkiaľ pochádza.

V budúcom roku plánujete jazdiť aj cestné preteky?
V prvom rade sa chcem sústrediť na dráhu, pretože v roku 2017 budú majstrovstvá sveta v Hong Kongu, čo je pre mňa veľké lákadlo. Chcem sa ako prvý paracyklista postaviť na štart s „dvojnožcami“, teda zdravými cyklistami. Práve to by mohlo byť štartovacím bodom, ktorý preklenie éru rozdelených paralympionikov a klasických športovcov. Záleží na výkone a nie na tom, či má človek ruku, alebo nohu. Všetci kopeme za jeden tím.

Na ktorú disciplínu sa zameriate?
Jednoznačne štyri kilometre stíhacie preteky.

Ako bude pokračovať kvalifikačný proces do Hong Kongu?
Cesta sa už začala a musím skonštatovať, že slovenský zväz pri tom trochu zaspal. Možno aj preto, že tu máme cyklistickú hviezdu Petra Sagana, ktorý je aj vo svete absolútna špička. Výnimku mi vybavuje môj tréner Kyleigh Manners. Verím, že aj vďaka tomu, čo robím, začneme dodávať cyklistiku celému Slovensku. Na päťmiliónový národ máme obrovské množstvo talentu. To nemajú Briti, Francúzi, jednoducho nikto. Keď sa tu trochu vybudujú podmienky, verím, že Peťo Sagan nebude jediný a posledný svojho druhu. Jednoducho, aby aj mládež videla, že má zmysel ísť v jeho šľapajach.

Čo konkrétne sa musí udiať, aby ste zostali v slovenskom reprezentačnom drese a kedy sa dozvieme definitívu?
Musia sa nastaviť podmienky pre systém fungovania dráhovej cyklistiky na Slovensku. Nedokážem odpovedať, kedy sa tak udeje, pretože na túto tému sa so mnou zatiaľ nik nerozprával. Chcel by som nastaviť podmienky na celý olympijský cyklus, neviem fungovať z roka na rok.

Mohli by ste ako prvý paracyklista štartovať na cestnom podujatí Okolo Slovenska. Bolo by to pre vás lákavé?
Ak by prišla oficiálna ponuka, určite by som o tom uvažoval. Záležalo by na termíne a podmienkach mojej účasti, aby mi to nenarušilo prípravu na dráhe. Niektoré profily sú totiž podobné.

Kde budete tráviť vianočné sviatky?
Určite na Slovensku, mám to tu veľmi rád. Sú tu úžasné hory. Začínal som tu aj s lyžovaním, je to moja obrovská láska a verím, že sa konečne dostanem na kopce. Asi ma tu udržia aj boby, keďže Milan Jagnešák mi ponúkol možnosť zajazdiť si.