„Keď som ho videl prvýkrát, pochyboval som. Myslel som, že mu hendikep bráni v tom, aby mohol preniknúť medzi najlepších hráčov sveta. Teraz už v neho verím,“ povedal per New York Times tenistov tréner Joo Hyun-sang.

Tento hendikep pri tom môže výrazne obmedziť výkon tenistu. „Dajte Berdychovi alebo Djokovičovi na kurte špunty do uší, stratia časť vstupných dát a budú výrazne odmedzení. V tenise je potreba rozvíjať aj sluchovú funkciu,“ cituje českého profesora Pavla Kolářa MF Dnes, už hokejová legenda Wayne Gretzky bola známa tým, že odmietala plexisklo na helme, pretože mu skresľovalo sluch a nedokázal predvídať pohyb tak, ako bol zvyknutý.

Duck-hee prišiel o sluch, keď mal dva roky. Rodičia sa najskôr zrútili, potom však začali aj so synom bojovať. Prišiel tenis. „Bratranec mi dal raketu. Vyskúšal som zopár úderov a páčilo sa mi to. Tenis bol pre mňa ihneď zaujímavý. Povedal som si: Oh, prečo by som nemohol hrať?“ rozpráva Duckhee, ktorý je výnimočný prípad. Ako píše New York Times, len malé percento hluchých ľudí sa môže začleniť do života s ľuďmi bez hendikepu, väčšina z nich to vzdá a vráti sa k rodičom.

90% ľudí rodičov varovalo, že to ich syn nemá šancu dotiahnuť na profesionálnu úroveň. Ako hlboko sa mýlili. Kórejčan tvrdo trénoval, v mladom veku si začína podmaňovať tenisové okruhy. Očaril aj sponzorov, firmu Hyundai „ohúril a inšpiroval nezlomný duch“, hluchého a talentovaného mladíka začala špeciálne sponzorovať.

Murray, Roddick či Navrátilová, tí všetci pre New York Times zopakovali, aký dôležitý pre tenistu je zvuk loptičky. Najskôr ju počujete, až potom reagujete, zvuk loptičky je základom procesu reakcie u tenistu. „Hluchý hráč ten zvuk nepozná, preto sa sústredí na to, čo robí jeho súper, ako on reaguje a ako loptička letí ponad sieť,“ vysvetľuje Katie Mancebo.

Faktom je, že napriek tomu, že strata sluchu je pre športovca hendikepom, na druhej strane sa o to viac sústredí na ostatné stránky a ešte viac ich zlepšuje. „Bol som najpracovitejší hokejový študent. Poznal som systémy zhora dole. Odčítaval som z pier. Používal som plexisklo na to, aby som sledoval odraz a videl, kto ide za mnou,“ odhaľuje Jim Kyte, jediný nepočujúci hokejista v dejinách NHL.

Rovnako aj Duckhee spravil z nevýhody výhodu, zo 149.priečky chce ísť ešte vyššie. „Ľudia popisujú hluchotu ako hendikep, ja to vidím ako svoju najväčšiu výhodu oproti ostatným. Je to môj zvláštny dar, ktorý iní hráči nemajú. Nikdy som sa počas zápasu nerozptyľoval divákmi, súperom, čímkoľvek. Môžem sa tým pádom sústrediť na vlastnú hru,“ dodal mladík s inšpiratívnym príbehom.