Aj keby sa zdalo, že by už s kariérou mohol skončiť, zatiaľ sa na niečo také nechystá. Hoci už v kariére dosiahol maximum. Napriek tomu, že začal pomerne neskoro, ako 21-ročný. „V Žiline na vojne sme to mali ako kurz sebaobrany. Vtedy som sa s boxom stretol prvý raz. Keď som sa vrátil domov, dozvedel som sa, že sa mu venuje aj môj sused, ktorý ma potom definitívne zlanáril na tento šport,“ prezradil pre Tablet TV Moravčík, ktorý sa inak venoval aj futbalu, gymnastike či plávaniu.

Dracula, ako ho prezývajú, má za sebou už úctyhodnú kariéru, z 85 duelov vyhral rovných 78. Okrem toho sa stal štyrikrát majstrom sveta, trikrát majstrom Európy a má aj dva interkontinentálne tituly. Zažil toho skutočne dosť, aj čo sa týka boľačiek, ale túžba vyhrávať ho stále ženie ďalej. „Zranenia? Drobnosti – monokle, tržné rany, pomliaždené rebrá, prasknutá sánka. Nič také vážne,“ vysvetlil Moravčík.

Nie je tajomstvom, že jeho kamarátom je aj klasický boxer Tomáš Kovács s prezývkou Tomi Kid. A či by sa podujal na súboj s ním? „Ak by šlo o klasický box, navrch by mal Tomi, keďže rukám sa venuje celý život. Kým ja som skôr kompletný typ. Priateľskému zápasu by som sa však nebránil a párkrát by som ho snáď potriafal,“ zasmial sa 35-ročný rodák z Banskej Bystrice.

Na meno Dracula si už zvykol a patrí k nemu. „Prischlo mi pred rokmi v Hongkongu. Číňania ho odvodili z môjho krstného mena a aj preto, že som obľuboval boj lakťami, kde krv nie je ničím výnimočným. Je to už moja značka,“ hovorí. Pochopiteľne, že najväčšiu oporu má v rodine. „Manželka je mojou vizážistkou a maskuje mi monokle. Podporuje ma aj otec s bratom. Najviac sa však o mňa bojí mama. Stále sa pýta, kedy skončím. Hovorím jej, že nech sa nebojí, že dlho to nebude už,“ dodal Moravčík.