Dnes som sa rozhodol vstúpiť na rozhodne veľmi tenký ľad. A to na filozofickú pôdu: Chemicke zbrane áno či nie, a ak áno tak ako

Bratislava 26. apríla 2018 (HSP/Foto:Pixabay)
 
Viem si predstaviť,  že po prečítaní nadpisu ma asi mnohí z Vás zaradili do skupiny potenciálnych masových vrahov. Predtým ako budeme pokračovať poprosím všetkých, aby si pozreli krátku ukážku na Youtube

Ilustračné foto

 

 
Teraz si povedzme čím je viazaný štát, ktorý sa pripojil k Zmluve o zákaze chemických zbraní. Je zakázané akýkoľvek vývoj, výroba, držba a použitie chemickej zbrane. Zakazuje sa aj výstavba zariadení na ich výrobu atď. atď. Potiaľto sa to zdá byť vznešené však. Potom sa však dostávame do oblasti výnimiek. A tu to zo začiatku tiež vyzerá vznešene. Použiť sledovanú chemickú látku je možné na mierové účely (myslené výskumné, medicínske atď), ochranné v súvislosti s ochranou proti ním, vojenské, pokiaľ nie sú spojené  s použitím chemických zbraní a ako spôsobu vedenia vojny (tu by som si neskôr dovolil prvú výhradu), ale najzaujímavejšia je posledná výnimka ktorá hovorí, že použitie sledovaných látok je možné v súvislosti s potláčaním vnútroštátnych nepokojov!
Teraz sa na chvíľu zastavíme a pre tých menej znalých si zrekapitulujeme čo to o rozdelení bojových otravných látok. Môžeme ich rozdeliť v podstate dvoma rôznymi spôsobmi:
 
Podľa spôsobu účinku na
a) dusivé
b) pľuzgierotvorné
c) všeobecne jedovaté
d) dráždivé
e) psychotropné
 
Podľa bojového účinku
a) smrtiace
b) zneschopňujúce
 
No a práve zneschopňujúce látky je ktorýkoľvek štát oprávnený použiť proti vlastným občanom počas nepokojov, ale už ich nesmie použiť proti protivníkovi počas vojny. Vraj je to nehumánne, ale v čase mieru proti vlastným občanom je to humánne. Nejde tu o alibizmus a aroganciu moci? Keď sme si rovnocenní protivníci (armády), tak to zakážeme an blok, ale použitie proti de facto bezbrannému obyvateľstvu je povolené?
A sme zase pri tom, keď sa politici starajú do odborných vecí. Poďme sa teraz pozrieť z môjho pohľadu na otázku kedy nie a kedy áno.
Jednoznačne za každých okolnosti nie z 1. skupiny látky dusivé, pľuzgierotvorné a všeobecne jedovaté, z druhej skupiny látky smrtiace. Prečo takto spájam tieto dve rozdelenia? Nuž jednak preto, že napríklad taký chlórpikrín možno zaradiť aj medzi dráždivé aj medzi dusivé látky, no a zase ako nám blahej pamäti zdôrazňoval profesor Halámek, všetko je jed, 5kg kyslej kapusty na posedenie predstavuje smrteľnú otravu. Použitie týchto látok naozaj v civilizovanom svete nemá miesto.
A teraz si povedzme prečo som dal na začiatok odkaz na tú filmovú ukážku na začiatku. Zasvätenci videli ten film celý. Má asi 40 minút a blahej pamäti mal označenie myslím Tajné, alebo Prísne tajné. Nedal som ho tam preto aby som demonštroval neľudskosť v niekdajšej ČSLA. Spýtam sa čo je humánnejšie: Použiť zneschopňujúcu psychotrópnu látku, nepriateľov zahnať ako ovce do košiara do zajatia, pričom vyselektujem civilné obyvateľstvo (nepriateľ sa bude pravdepodobne hrdiť tým, že nie je civilista ale bojovník), alebo rozbombardovať a rozstrieľať z ťažkého delostrelectva celé mesto z obrovskými stratami na životoch a zdraví nie len bojovníkov, ale aj civilného obyvateľstva? Viem, bude mi tu niekto oponovať, že bojovníci môžu v ošiali použiť zbrane proti sebe, alebo civilnému obyvateľstvu, pripadne niekto môže spáchať sebevraždu. No vylúčiť sa to úplne nedá. Ale straty budú určite predstavovať len zlomok percenta oproti regulérnej bojovej akcii. Tak isto použitie dráždivých látok v takejto situácii by som si vedel predstaviť ako opodstatnené. Každý veliteľ je povinný v prvom rade chrániť životy a zdravie civilného obyvateľstva, svojich vojakov a nakoniec aj nepriateľských bojovníkov, pokiaľ je jasné že prestali bojovať. Pri dobýjaní opevnených pozícii a bojoch v meste to ide dosť ťažko. Ale práve z týchto dôvodov by malo byť možné použiť trebárs takú látku CS. Ten kto si niekedy “čuchol” k látke CS mi dá určite za pravdu, že dotyčný už toho veľa nenastrieľa.
Pri vnútroštátnych nepokojoch si viem predstaviť použitie látky CS a chloracetofenónu. Látku CR by som ale v tomto prípade jednoznačne zakázal pre neodôvodnene extrémne silný účinok. Je 8-10 krát účinnejšia ako CS a jej účinok pretrváva aj niekoľko hodín po zasiahnutí. Môže to mať význam pri vedení vojenských operácii, ale pri použití počas nepokojov to zaváňa mučením, až neľudským zaobchádzaním. V odôvodnených prípadoch aj použitie zneschopňujúcich látok. Viď príklad použitia v rusku. Oponenti budú argumentovať, že tam boli mŕtvi, ale koľko by ich bolo, ak by čo i len jeden terorista odpálil bombu v uzavretom priestore? Osobne považujem ten zásah za zázračný. Chyba nastala v dezorganizácii po zásahu.
Na druhej strane musím konštatovať, že používanie týchto “látok na potláčanie vnútorných nepokojov” je neprofesionálne, ba až diletantské. Znalý veci mi určite dajú za pravdu, že aj obyčajná dymovnica dokáže spoľahlivo zabíjať. A v minulosti sa to už stalo, a nie raz. Stačilo, že kvalitnú dymovnicu dostal do rúk poučený “osloboditeľ” a zostávali po ňom mŕtvi. Rozhodne podľa mňa nestačí, že aj na Slovensku majú tieto látky k dispozícii príslušníci poriadkových zložiek bez vedenia človekom s patričným vzdelaním.
Pri všetkej úcte k slovenským policajtom, kto z nich vie, čo všetko spôsobuje obyčajná dymovnica a čo dráždivá, aký je medzi nimi rozdiel? Vedia aspoň rámcovo odpovedať, kedy je ich použitie bezpečné, a kedy povedie k smrti objektu, proti ktorému ich použijú? Silne pochybujem. Osobne by som asi veľmi, ale veľmi dlho zvažoval použitie dráždivej dymovnice v uzavretom priestore a aj na niektorých uliciach. Našu (Európsku) legislatívu považujem v tejto oblasti za chaos. Skúste sa dopátrať podľa súčasnej legislatívy, či je akákoľvek látka na zozname jedov, alebo zvlášť nebezpečných jedov. Ručím Vám za to, že to bude dosť značný problém. Dá sa však predpokladať, že taká látka CS, keďže bola podľa pôvodnej Československej a aj Slovenskej legislatívy zvlášť nebezpečným jedom, je ním aj v súčasnosti. Napriek tomu si ju v “obranných” sprayoch môže kúpiť v podstate každý. Ale to je tak, keď legislatívu tvoria politici, nie odborníci. Určite si každý spomenie na prípad z ČR s pančovaným alkoholom. Podľa pôvodnej legislatívy by sa to v podstate nemohlo stať. Metanol bol na zozname zvlášť nebezpečných jedov a patril medzi najsledovanejšie látky v chemickom priemysle. Vďaka Európskej legislatíve sa však smie pridávať do zmesí pre ostrekovače skiel. Jednak sa vymkol kontrole, a jednak všetci automobilisti tak môžu inhalovať zvlášť nebezpečný jed bez toho aby to tušili. Nehovoriac o tom, že metanol zjemňuje chuť liehu. Takže ak budete piť podozrivo jemnú slivovičku, tak pozor!
Trochu som odbočil, ale tom len kvôli tomu, že daná problematika by sa dala riešiť “Zobranými Leninovími spismi”. Chcel som len poukázať, že danú problematiku riešia politici, ktorí o nej nemajú ani len tušenia. Stačia výrazy ako “chemické zbrane, bojové otravné látky” a okamžite to u nich vyvolá zatemnenie mysle a asociácie typu: “nehumánne, zverstvo, genocída”. Na druhej strane v rámci liberalizmu vystavujú svojich voličov riziku ak už nie smrti, tak minimálne závažného poškodenia zdravia. Je síce pekné rozdávať doživotia ako v českom prípade, ale o čo krajšie by bolo, keby sa v teraz súdy a v minulosti zdravotníci nemali čím zaoberať. Jednoducho budeme predpokladať, že každý sa bude správať zodpovedne. Tvrdé stanovovanie pravidiel a vyžadovanie ich plnenia považujeme za represiu. Opak je však pravdou. Tvrdé stanovenie pravidiel a vyžadovanie ich plnenia nie je represia, ale prevencia. Ak by sa uplatnilo toto pravidlo v uvádzanom českom prípade, tak by síce možno padli likvidačné pokuty, ale nikto by nedostal doživotia a hlavne mnoho ľudí by žilo dodnes.
Politici sa veľmi radi vyjadrujú, a ešte radšej rozhodujú o veciach, o ktorých nemajú ani len tušenia. Zakrivené uhorky a banány, veľkosť zemiakov je len špičkou, ktorá síce normálnemu človeku zdvihne žlč, ale je v podstate na zasmiatie. Uvedomme si však, že rozhodujú o veciach, ktoré znamenajú naše bytie, alebo nebytie. Samostatnou kapitolou je stav Civilnej ochrany na Slovensku. Trúfam si povedať, že za celú dobu existencie Československa a samostatného Slovenska (tento rok to bude 100 rokov) nebola v horšom stave, ako teraz. Budeme čakať, či sa zase niečo stane a potom to riešiť?
Ale to už je na samostatné rozprávanie.
Peter Holub
 
Príspevok Dnes som sa rozhodol vstúpiť na rozhodne veľmi tenký ľad. A to na filozofickú pôdu: Chemicke zbrane áno či nie, a ak áno tak ako zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Komentujte :)