Drei Haselnüsse für Aschenbrödel. Tre notter til Askepott. Three wishes for Cinderella… Nerozumiete? Žiaden problém. Podstatné je, že rozumejú milióny divákov v Európe a dokonca v Spojených arabských emirátoch. Úspech filmovej „Popelky“ sa zďaleka nekončí za hranicami bývalého Československa. V Nemecku podľa nej vznikol muzikál, Nóri ju digitálne reštaurujú.

Šaty s vlečkou, stříbrem vyšívané, ale princezná to není, jasný pane… So, now you know answer to my riddle? Prepáčte, že opäť začínam dvojjazyčné, ale vidieť anglické titulky na jednej z najkultovejších českých vianočných rozprávok je pre našinca stále úsmevné. I keď prídu aj väčšie extrémy. Ale poďme postupne. Tři oříšky pro Popelku sú totiž viac ako univerzálnou rozprávkou. Dôkazom je, že každé vianočné sviatky sa milióny divákov „trasú“ na okamih, keď sa v televízii ozve známa melódia. Popoluška sa stala kultom aj vo Švajčiarsku, v Nórsku, na Ukrajine, no premieta sa aj v Rusku a dokonca v Spojených arabských emirátoch. A, samozrejme, v Nemecku.

Kto ťa osedlal?
Práve tam spôsobuje azda ešte väčší ošiaľ ako v „rodnom“ Česku. Keďže vznikala v česko-nemeckej koprodukcii, je aj pôvodne nahraná a nadabovaná v dvoch jazykoch. Na popularite pridáva aj skutočnosť, že v nej hrajú nemeckí herci a časť scén sa nakrúcala v Nemecku. Najmä na zámku Moritzburg neďaleko Drážďan, kde sú aj slávne schody, na ktorých stratila črievičku. Mimochodom, vedeli ste, že na filmovanie sa používali črievičky v troch veľkostiach, ktoré sa striedali podľa typu záberu?

​Ale späť k nemeckému nadšeniu pre Popolušku. Hoci na jej výrobe sa podieľalo vtedajšie východne Nemecko, už rok po premiére vo východnom bloku sa objavila aj v západonemeckých kinách. A od roku 1975 sa vysielala aj v televízii. Dodnes na internete nájdete stránky, ktoré vám vypíšu, kedy presne a na ktorých kanáloch sa počas sviatkov bude vysielať. Tento rok si ju môžu nemecký hovoriace krajiny pozrieť celkovo štrnásťkrát.

S tým, že namiesto koňa Juráška sa po obrazovke bude preháňať Schimmel Nikolaus a pes Kasperle (v origináli Tajtrlík). Už od začiatku novembra stúpa v Nemecku doslova popoluškománia. Príkladom je spomínaný zámok Moritzburg, kde každý rok pripravujú čoraz väčšiu a prepracovanejšiu výstavu spojenú s rozprávkou. Už niekoľko rokov putuje po nemeckých mestách rovnomenný muzikál, a to hneď v niekoľkých spracovaniach.

Dabing ako z doby ľadovej
Zaujímavé sú tiež titulky nórskych novín. Jeden aktuálny oznamuje, že sa začína nakrúcať nórska verzia s rozpočtom 3 903 333 nórskych korún (vyše 409-tisíc eur). Producent fi lmu Asle Vatn prezradil, že jeho tím spolupracoval s Václavom Vorlíčkom, ktorý režíroval pôvodný film.

V rovnakom článku autor zároveň upokojuje, že aj naďalej si nórski milovníci Askepott budú môcť vychutnať jej pôvodnú verziu s dabingom domácej hereckej legendy Knuta Risana. I keď všetky postavy majú jeden hlas, navyše v pozadí počuť aj český originál. No, čuduj sa svete, Nóri sa proti profesionálnemu nadabovaniu dlhodobo bránia. Naopak, pri obraze sa postavili za inováciu. Aj vďaka ich štedrým príspevkom totiž fi lm prešiel digitálnou retušou.

 (Ne)vianočná rozprávka
Na záver pridajme niekoľko zaujímavosti zo zákulisia nakrúcania. Keby nebolo nemeckej strany, Popoluška by sa možno nestala vianočnou klasikou. Pôvodný scenár bol totiž písaný na teplé dní, no keďže Nemci potrebovali využiť ateliéry práve v zime, musel sa dej posunúť do chladných mesiacov.

A zasneženej krajine sa dopomáhalo nie práve najpríjemnejším spôsobom. Kým Česi mali pripravený umelý sneh z rozomletého polystyrénu, Nemci prispeli ekologickejším z rybích kosti. Ten však vraj poriadne smrdel.