Berlín 4. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Pablo Martinez Monsivais)

Vo vzťahoch medzi Berlínom a Washingtonom dochádzalo už predtým k rôznym nezhodám, píše Der Spiegel, avšak práve za Donalda Trumpa sformulovalo Nemecko odmietnutie akýchkoľvek vojenských operácií USA.

Na snímke Donald Trump a Angela Merkelová

Problém spočíva v tom, že Nemecko nemá dosť vlastných síl na podobné akcie a nájdenie náhrady medzi spojencami za Ameriku sa môže stať náročnou úlohou. Ani v uplynulých rokoch neboli vzťahy medzi Nemeckom a USA priezračne čisté, pričom nezhody začali ešte pred príchodom Donalda Trumpa k moci, píše Der Spiegel.

Za Baracka Obamu vypukol napríklad špiónsky škandál, keď vyšlo najavo odpočúvanie telefónov nemeckých občanov (vrátane samotnej Angely Merkelovej). Berlín navyše neakceptoval tvrdý Obamov kurz voči Rusku, a tiež mal rozpory s americkým prezidentom ohľadom obchodnej zmluvy TTIP. Nehľadiac na to boli nemeckí zástancovia transatlantického zväzku vždy presvedčení, že sa Nemecko nevzdá účasti vo vojenských operáciách pod velením USA.

Dnes sa ale situácia zmenila: Dokonca aj najzarytejší zástancovia osi Berlín-Washington sú proti účasti bundeswehru vo vojenskej misii USA na obranu obchodných trás cez Hormuzský prieliv.

“Keď sa Nemecko alebo EÚ zúčastnia operácie USA, vyslovia tým podporu politike Washingtonu v tomto regióne,” vyhlásil bývalý minister zahraničia SRN Sigmar Gabriel. Poslanec za CDU Roderich Kisewetter poznamenal, že americká operácia bola realizovaná kvôli odstúpeniu USA od iránskej jadrovej dohody, preto by nebolo správne, aby to Nemecko podporilo.

Nemecko potom účasť v americkej operácii odmietlo, čo svedčí o tom, že Donald Trump ovplyvnil politiku Nemecka viac ako ktokoľvek z jeho predchodcov. Der Spiegel pripomína, že nejde o prvý demarš Berlína voči Washingtonu: V roku 2003 odmietlo, napríklad, Nemecko účasť vo vojne proti Iraku. Všetko sa už vtedy dialo pod heslom “nebudeme sa zúčastniť všetkého, čo žiadate”.

Celý problém spočíva v tom, že Nemecko nemá dosť zdrojov na takúto prudkú zmenu orientácie, píše magazín. Kto nahradí USA ako hlavného spojenca? S Veľkou Britániou sa zatiaľ počítať nedá, vzhľadom na to, že za Borisa Johnsona bude politika Londýna nasledovať politiku Washingtonu. Čo sa týka Francúzska, nie je si dosť isté odhodlaním Nemecka spoločne obhajovať európske záujmy.

Zatiaľ nie je jasné, či Berlín podporí celoeurópsku misiu v Hormuzskom prielive, píše na záver Der Spiegel, avšak presne vieme len jedno: Nemecko sa americkej operácie nezúčastní.

Vážení čitatelia, Hlavné Správy sú v zúrivej ekonomickej vojne s liberálnym establišmentom. Podporte nás a pomôžte nám vybojovať zápas o konzervatívne hodnoty. Vážime si každé euro.
č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Chcem podporiť nezávislé spravodajstvo

Zdroj