Bratislava 19. februára 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Fernando Vergara)
 
Vojenské lietadlá Spojených štátov intenzívne vozia materiál a vojakov do blízkosti venezuelských hraníc, samozvaný líder tamojších majdanistov avizoval, že možno pozve americkú armádu, aby Venezuelu „oslobodili“. Ako sa k možnému vtrhnutiu „bratských armád“ do Venezuely stavajú slovenskí poslanci?

Kolumbijská polícia robí eskortu pre dve nákladné autá s humanitárnou pomocou z USA pre Venezuelu v meste Los Patios pri Cucute, na kolumbijskej hranici s Venezuelou

Hlavné správy: USA avizovali možnosť vojenskej intervencie do Venezuely. Bola by podľa vás v súlade s medzinárodným právom?
Martin Klus (SaS): Pevne verím, že si to rozmyslia, a že bude rozhodujúce diplomatické riešenie.
Milan Krajniak (Sme rodina): Neviem či sa USA pripravujú na vpád, ale každopádne si myslím, že pre ľudí žijúcich vo Venezuele by bolo najlepšie, keby si vyriešili ten problém doma, mierovou cestou, bez konfliktu smerujúceho k občianskej vojne. Mne sa zdá byť najlepším riešením, keby obe strany akceptovali sprostredkovateľa, napríklad pápeža Františka, o ktorom sa v tejto súvislosti uvažuje. Vždy je dobré, keď si ľudia dokážu vyriešiť domáce problémy sami. Venezuela sa stala kolbišťom, kde sa snažia presadiť tri svetové veľmoci, USA, Rusko a Čína, ktoré si tam v domácej politike hľadajú svoje „kone“, a to nikdy nie je dobré. A nie je to tak, že USA sa pripravujú: veď Rusi tam už vojakov majú, konkrétne Vagnerovcov, žoldnierov. A takisto Číňania tam majú svoje záujmy.
Peter Pčolinský (Sme rodina): Je pravda, že Maduro dotiahol Venezuelu do ekonomického kolapsu, to je jednoducho fakt. Či vlastnou vinou alebo vonkajšími vplyvmi, to je druhá vec, ale je hlava štátu, a teda je za to zodpovedný. Nepáči sa mi však, že Spojené štáty sú tam už hneď pripravené, nastúpené a idú „riešiť problém“. A keď sa na to pozrieme bližšie, zistíme, že Venezuela má jedny z najväčších zásob ropy na svete. Ja v tomto smere nemám ružové okuliare. Najlepšie by bolo, keby si to vo Venezuele vyriešili sami medzi sebou. Otázka je, kto na konci dňa bude poškodený – a obávam sa, že to opäť budú bežní ľudia, ktorí už dnes majú problém, keďže je tam nedostatok potravín a dochádzajú im základné suroviny. Preto sa obávam, že to môže dopadnúť veľmi zle a obávam sa, že aj občianskou vojnou. Ale my žijeme v strednej Európe a ja si nemyslím, že krajina v strednej Európe by mala nejako zasahovať do diania v Južnej Amerike. Keby sme boli susedná krajina ako Kolumbia či Brazília, tak by sme možno mali právo do toho hovoriť, ale zo vzdialenosti tisícov kilometrov mi príde nemiestne vyjadrovať sa, že tento je dobrý a tento je zlý. Nemali by sme sa nikam pridávať, ale zachovať si vlastný rozum, vlastný názor. Toto tu vidíme celé roky, buď prikyvujeme Washingtonu alebo prikyvujeme Moskve. My azda nemáme vlastný názor? Nemiešajme sa do toho.
Peter Marček (nezávislý): Moju odpoveď dopredu poznáte. V žiadnom prípade sa s vojenskou intervenciou nemôžem stotožniť, to je zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnej krajiny. Tá krajina má legálne zvoleného prezidenta, a že Američania si vyberú nejakého človeka, ktorý im bude vyhovovať a cez neho sa dostanú k rope – to nie je možné akceptovať. A v tejto súvislosti treba povedať, že v takejto vážnej veci minister zahraničných vecí nemôže rozhodovať sám, ale mal by tlmočiť stanovisko národnej rady, o ktorom by sa malo hlasovať. Po skúsenostiach, ktoré sme už mali s pánom Lajčákom, po jeho výrokoch o zápecníkoch a podobne, tu vidíme ďalší jeho krok, na ktorý nemal oprávnenie. A ako minister už je podľa mňa nelegálny, pretože raz keď podal demisiu a prezident ju prijal, už nemá viac právo zastupovať túto republiku ako minister zahraničných vecí.
Ivan Lehotský
 
Príspevok Čo si myslia poslanci Národnej rady SR o možnej americkej vojenskej invázii do Venezuely? zobrazený najskôr Hlavné správy.