Bratislava 25. októbra 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
 
Októbrovú parlamentnú schôdzu opozícia prirovnáva k „Noci dlhých nožov“, strany sa dokonca navzájom obviňujú z čohosi „neslýchaného“ – zo zákulisnej dohody s Kotlebovcami… Išlo o veľa, možno o najdôležitejšie hlasovanie celého volebného obdobia: o zmenu ústavy, ktorá by v konečnom dôsledku mohla umožniť ovládnutie ústavného súdu, základného mocenského piliera štátu

Na snímke Dušan Jarjabek (Smer-SD)

Opozícia, hoci to odporuje logike tvrdí, že koalícia sa ohľadne hlasovania za zemnu voľby ústavných sudcov dohodla so stranou ĽSNS (akoby hlasovanie spolu s nimi za rovnakú vec bolo niečím strašným). Dokonca tvrdia, že aj preto predseda NR SR presunul hlasovanie o návrhu definície antisemitizmu na novembrovú schôdzu, aby Kotlebovcov zbytočne nedráždil. Ako to bolo naozaj a čo sa vlastne v tú bláznivú parlamentnú noc skutočne udialo, na to sme sa spýtali poslanca Národnej rady SR Dušana Jarjabka (Smer-SD).
 
Hlavné správy: Čo sa vlastne v utorok večer v parlamente stalo? Už to vyzeralo, že návrh na zmenu ústavy prejde – dôležitý pozmeňovací návrh pána Madeja dostal až 98 hlasov a logicky sa dalo čakať, že podobne dopadne aj celé hlasovanie. Ale napokon z toho nič nebolo. Prečo?
Jarjabek: Bolo to na dobrej ceste, ale zapríčinila to aj tá chyba, ktorá sa tam stala – úplne triviálna, hlúpa chyba v dátume platnosti zákona, ktorý nebol kompatibilný s dátumom uvedeným v pozmeňovacom návrhu, čiže by sme sa dostali do situácie, keď by ten návrh zákona bol nerealizovateľný. Právnici zareagovali tak ako zareagovali, bola tam komunikácia pána Madeja ako predkladateľa s legislatívcami, ktorí sedeli vzadu. Muselo to byť celé vrátené do druhého čítania a v rámci druhého čítania potom vznikla tá nezmyselná politická rozprava, kde padali všetky zábrany. No a potom prišlo k samotnému hlasovaniu. Mám taký pocit, že veľa ľudí tam už nebolo, lebo to už bolo okolo polnoci a už sa to nedalo prerušiť, už to išlo tak ako to išlo. Takže žiaľ, z ústavného zákona nebolo nakoniec nič a musíme sa vrátiť k súčasnému zákonu. Bohužiaľ, nemáme ústavnú väčšinu, museli sme sa vždy s niekým dohovoriť a chýbali tam tuším iba štyri hlasy.“
 
Pri konečnom hlasovaní bolo za návrh iba 55 poslancov a aj zo Smeru sa štrnásti zdržali, viacerí ďalší nehlasovali alebo už neboli prítomní. Prečo?
Podľa mňa tam v tej neskorej hodine už hral rolu aj časový stres, únava a nedostatočné naštudovanie návrhov poslancami. Keby sa nebola stala tá chyba, tak si myslím, že ten zákon mal veľkú šancu ústavnou väčšinou prejsť.
 
V mainstreame je to, čo sa stalo, interpretované rôzne. Napríklad tak, že tam bola nejaká dohoda s Kotlebovcami, a že tí „zradili“. Je to tak?
To sú špekulácie. A mimochodom, nielen Kotlebovci, ale ani všetci od Matoviča nemajú rovnaký názor ako je ten oficiálny stranícky. A Kollár a jeho poslanci sa vyjadrili v niekoľkých faktických poznámkach tiež veľmi zrozumiteľne, napríklad pán Pčolinský a ďalší.
 
Myslíte si, že sa k tomu Národná rada ešte vráti, alebo sa táto téma týmto hlasovaním nateraz definitívne skončila?
Určite sa k tomu v nejakej forme parlament bude musieť vrátiť. Veď problém nezvolenia ústavných sudcov tu stále je, ten sa nestratil. Ak nechceme, aby nefunkčnosť ústavného súdu ochromila chod republiky, budeme to musieť riešiť. Ústavný súd je jedna z najdôležitejších inštitúcií, ktoré v štáte v rámci právnej moci existujú, niektoré veci sú na ňom priamo závislé. V tejto chvíli je to veľmi otvorená otázka, je to veľmi nepríjemná situácia.
 
Za daných okolností je voľba ústavných sudcov stále aj vecou pána prezidenta. Ale ten nemá problém vymenovanie nových sudcov zablokovať, ako to už v minulosti urobil…
Do hlavy pána prezidenta nikto nevidí. A ani do hlavy jeho poradcov. Pán prezident túto situáciu zapríčinil tým, že dlhý čas nebol schopný vymenovať ústavných sudcov. Nakoniec potom na tlak profesionálnej verejnosti vymenoval ústavných sudcov, ale určitá medzera tam zostala. A teraz, keď odíde deväť ústavných sudcov a pán prezident nemá stanovené lehoty na svoje rozhodovanie a je taký, aký je – s tým zákon, ktorý v súčasnosti platí, nerátal. Lenže my s tým teraz musíme rátať. Teda parlament sa k tejto veci bude musieť vrátiť, lebo inak tu hrozí kolaps. A my, bohužiaľ, nemáme deväťdesiat hlasov, aby sme to vyriešili, to je celý problém.
 
Toľko poslanec Jarjabek. Pripomeňme, že v návrhu zmeny ústavy išlo o to, aby pri výbere ústavných sudcov prezident nových sudcov nevyberal, ale iba menoval a podstatná právomoc by prešla do rúk parlamentu. Opozícia kričala, že by to bolo zlé, lebo takto by parlamentná väčšina mohla za ústavných sudcov pretlačiť svojich ľudí a nemohol by do toho hovoriť prezident.
Ivan Lehotský
 
Príspevok Čo sa vlastne stalo počas divokej utorkovej parlamentnej noci? O okolnostiach čudného hlasovania hovorí poslanec Dušan Jarjabek zobrazený najskôr Hlavné správy.