Washington/Peking 9. júla 2017 (HSP/RusVesna/Foto:TASR/AP-Ng Han Guan, Pool)

Portál RusVesna zverejnil zaujímavý materiál Dmitrija Kosyreva, ktorý vysvetľuje úskalia nového amerického sankčného pohybu na medzinárodnej scéne
Čo sa stane, ak Čína odpovie na nové americké sankcie? Prečo je v hre aj Čína, keď nové sankčné turné USA je namierené len proti Rusku, Iránu a Severnej Kórei a o Číne sa v americkom zákone nehovorí ani slovo?
Ilustračné foto

Odpoveď je jednoduchá. Čína obchoduje vo veľkom s Ruskom, Iránom i Severnou Kóreou, takže sankcie sa týkajú aj čínskych korporácií. Už teraz sa v ázijských odborných kruhoch a v masmédiách rieši problém, ako bude Čína reagovať na nový program amerických sankcií a k akým krokom môže Čína pristúpiť.
Nové americké sankcie voči Severnej Kórei podmienila informácia CIA a vojenskej rozviedky, ktoré tvrdia že Severná Kórea získa raketu schopnú zasiahnuť územie USA už len za rok a nie za 5 rokov, ako predpovedali Američania.
Američania však v rámci svojich upozornení voči Severnej Kórei, prednedávnom publikovaných v svetových masmédiách tvrdili, že Severná Kórea disponuje raketami schopnými zasiahnuť ciele na americkom území už teraz…
Podľa ruských vojenských odborníkov je téma hodnovernosti informácií amerických tajných služieb o Severnej Kórei na dlhšiu debatu. V prvom rade v Severnej Kórei neexistuje americká špionážna sieť a informácie získavajú Američania od Južnej Kórey. Akú hru hrajú CIA a juhokórejská tajná služba, si vie každý predstaviť.
Americká CIA poskytla Donaldovi Trumpovi informácie o tom, že Sýria použila v Idlibe chemické zbrane a na základe týchto informácií pristúpil americký prezident Trump k použitiu amerických rakiet Tomahawk v apríli 2017 proti sýrskej leteckej základni v al-Shayrat. Takže na základe chybných alebo vedome nepravdivých informácií CIA americký prezident reagoval silovým spôsobom. V oboch prípadoch sa však CIA sama svojimi tvrdeniami dehonestovala.
Na snímke prezident USA Donald Trump Foto:TASR/AP-Evan Vucci
CIA už v minulosti pod ťarchou dôkazov priznala, že informácie o existencii jadrových zbraní Saddáma Husseina, ktoré slúžili k druhému vtrhnutiu USA do Iraku, sa nezakladali na pravde. Informácie CIA sú veľmi často skreslené, čo však nebráni americkým politikom v prípade potreby nekriticky informácie z CIA preberať a používať.
Ak sa Čína ocitne pod dopadom amerických sankcií, je veľmi málo pravdepodobné, že Číňania nebudú reagovať. Už teraz Čína otvorene dráždi Američanov v oblasti Juhočínskeho mora a nemieni pripustiť zvyšovanie amerického tlaku. Americké pokusy podporovať Thaiwan vyvolávajú u čínskych lídrov vlnu nevôle a Čína veľmi pravdepodobne siahne v prípade amerických sankcií k recipročným krokom.
Hongkongský South China Morning Post už publikoval zoznam amerických spoločností pôsobiacich na území Číny, ktorým jednoznačne hrozia odvetné sankcie. V prvom rade bude mať problémy Hollywood (6.7 mld USD), ktorý považuje čínsky trh za druhý v poradí za americkým. Nasleduje koncern Boeing, 150 tisíc pracovných miest v USA závisí od čínskeho trhu. Čínske sankcie budú znamenať – 25,3% pre Apple, ťažkú ranu utŕži sieť kaviarní Starbucks, McDonald, obchody Wall-Mart, americké automobilové firmy (predaj 20 miliónov automobilov ročne). Toto je len špička ľadovca amerických spoločností, ktoré by čínske odvetné sankcie ohrozili.
Ak chce Trump urobiť USA znovu veľkými, potrebuje k tomu čínsky trh. Bez čínskeho trhu očakávajú Američanov obrovské problémy. Pritom už počas prezidentovania Baracka Obamu Američania zistili, že Čína sa nemieni podriaďovať sankčným predstavám voči Rusku a Číňania naďalej s Ruskom veselo obchodujú, spoločne s Iránom prebrali i aj pozície po Európanoch, ktorých proamerické vlády servilne prijali americký nátlak a zapojili sa do sankcií voči Rusku. Nasledovali ruské protisankcie a EÚ sa tak ocitla mimo hry, čo vnímajú európski priemyselníci veľmi negatívne.
Dnes sa začína črtať zaujímavá situácia, ktorá bola približne pred 10 rokmi nemysliteľná. Americké sankcie šité horúcou ihlou znervózňujú ekonomické subjekty EÚ, ktoré sa sankciám čoraz silnejšie začínajú brániť. Ozývajú sa dokonca aj hlasy navrhujúce zaviesť sankcie voči USA, ak Američania budú pokračovať vo svojej sankčnej politike, ktorá poškodzuje najmä Európanov (poľská, pobaltská a rumunská či moldavská rusofóbia a nadšený súhlas s americkými krokmi nie sú meradlom).
Číňania, ktorí vstupujú aj na európsky trh, sa teda takisto môžu ocitnúť pod americkými sankciami, ak sa kvôli nim prejavia trhliny v sankčnej politike voči Rusku. Čína je však na druhej strane pre USA príliš dôležitý trh, bez čínskych trhov možno očakávať problémy a dezorganizáciu samotných USA. Takže nové americké sankcie sú kvôli Číňanom dopredu odsúdené na neúspech. Američania si pravdepodobne netrúfnu voči Číne zasahovať a vďaka čínskym krokom sa americké sankcie nepodarí v plnej miere presadiť.
Čo sa týka Severnej Kórey, tu sa odohráva nasledujúci cirkus. Vďaka súpereniu Trumpa s protitrumpovskými elitami sa malý a nedôležitý štát Severná Kórea stáva neuralgickým bodom, okolo ktorého sa točí svetová politika. Američanom sa podarilo dosiahnuť teda nepríjemný efekt, svojimi sankciami voči Severnej Kórei zatiahli do problému aj Číňanov a tým si “strelili do vlastnej nohy”.