Čo je nové vo Vrakuňskej komunitnej záhrade? Pýtali sme sa koordinátorky Žilkovej po roku fungovania

Pred rokom, v časoch začiatku DAV DVA, spracoval kolega Dávid Diczházy rozhovor s Michaelou Žilkovou, ktorá založila Vrakuňskú komunitnu záhradu (viď stránka na Facebooku). V prípade kolapsu systému budú tieto energeticky sebestačné ostrovy poslednou záchranou. Už dnes pripravuje Ján Šlinský s vynálezom agrokruhov nové vízie efektívneho využívania pôdy.

Koordinátorka komunitnej záhrady Michaela Žilková v minulej časti rozhovoru pripomenula, že záhradu spravuje 10-15 ľudí (5 rodín), funguje od marca 2016; pozemok je v prenájme kolektívne od urbariátu, je rozdelený na pestovateľskú a chovateľskú časť a má rozlohu 2000 m2. K činnostiam patrí chov a pestovanie (vajíčka, mlieko, mäso, zelenina a ovocie), výučba pre školy, workshopy, kultúrne akcie viazané na naše národné kultúrne tradície – to je súhrn aktivít Vrakuňskej komunitnej záhrady, mikro-utópie neďaleko slovenského babylonu – nášho hlavného mesta. „Vízia je ukázať ľuďom, že sa dá žiť aj samostatne, že sa netreba len spoliehať na tento systém, že si niečo kúpia v obchode,” popísala Žilková v prvom rozhovore. 19.3.2016 zorganizovala komunita okolo záhrady akciu Keltsky teleraf. Rozhovor spracoval Mgr. Lukáš Perný.

Chov včiel – Vrakuňské divoké včely, foto archív M. Žilkovej

Lukáš Perný: Dobrý deň, ako sa vám darí od čias, čo sme vás prvý krát oslovili?
M. Jelínková Žilková: Priebežne pracujeme na našich plánoch. Rozširujeme úle. Zdá sa, že budeme mať aj Vrakuňské divoké včely. Založili sme Klubovňu. Máme k dispozícii člny a kánoe. A čoskoro aj koníka.

LP: Pripájajú sa ľudia ku komunitnej záhrade? Darí sa vám budovať potravinovú sebestačnosť?
M J-Ž: Ľuďom sa nápad páči. Vznikajú v Bratislave stále nové komunitné záhrady. Tento rok nemáme nových členov. Ale po víkende otvorených parkov a záhrad, kde sme sa zapojili, môžem povedať, že ľudí to ťahá do prírody.
LP: Darí sa vám budovať potravinovú sebestačnosť?
M J-Ž: Zatiaľ potravinovo sebestačný nie sme. Ale to nie je len vec našej záhrady. U nás to len začína. A našou prioritou to nie je.
LP:  Poznáte pána Šlinského a agrokruhy? Aký máte názor na túto technológiou? Inšpiruje vás?
M J-Ž: Tento pán ma inšpiroval kedysi. U nás vzniknú na jeseň kruhové záhony. Ale to bude prekvapenie…

LP: Aký máte názor na rôzne komunitné projekty hľadania ideálnych spoločností ako ich popisovali kedysi utopisti? Je to reálne alebo nemožné?
M J-Ž: Čo je ideálna spoločnosť? Každý ma inú predstavu. Pre mňa je komunita spoločenstvo ľudí. Všetky sú ideálne. Len by sme mali spolupracovať. A áno. Určite je to reálne. Nie sú to len reči Niekto chce záhradnú komunitu. Niekto bicyklovú, niekto vodácku, niekto chce budovať rodové statky…naozaj je to rôzne.
LP: Myslel som tým, komunity, ktoré by boli sebestačne a boli by založené na nových morálnych princípoch v kontraste dnešného skazeného sveta.

Vrakuňská komunitná záhrada, foto archív M. Žilkovej

M J-Ž: My neslúžime na odpojenie od systému, ale ako lanko pre tých, čo neveria. Je to práca na niekoľko generácií. Pôjde to postupne ako môžeme vidieť. Kontrast je už len to, že verím. Že verím, že sa to dá a podľa možností na tom pracujem.
LP: Navštívili ste nejaké iné komunitné záhrady? Existujú na Slovensku komunitné záhrady, ktoré by v prípade globálnej krízy uživili ich hospodárov?
M J-Ž: Myslím, že pri takejto otázke je namieste odpoveď, že je potrebná spolupráca s inými štátmi. Ale ak by také niečo nastalo. Čo nenastane. Tak prežije ten kto má. Žiaden úkryt nikomu nepomôže.

LP: Takže neveríte, že sú malé komunity schopné prežiť?
M J-Ž: Samozrejme, že sú. Ja viem robiť veci. Nie o nich kecať. Pracujem v „teraz“. Ak bude globálna kríza verte, že naša svorka prežije. Proste to cítim v kostiach Ľudia už budujú vlastné hospodárstva a chránia svoju Zem. Po jednom. A aj spoločne.
LP: Pozrime sa na to ale pragmaticky. Koľko Ha pôdy potrebuje jeden človek na prežitie cca. na 1 rok? Čo všetko musí nasadiť a ako sa dá zmaximalizovať možnosť, že prírodné podmienky nezničia úrodu?
M J-Ž: 400m2
LP: Nie je to málo?
M J-Ž: Podľa mňa nie. Samozrejme ak chcete veľký dom, a zvieratá na mäso, tak Vám to nebude stačiť.
LP: A čo konkrétne teda treba mať nasadené. Aké rastliny? Napríklad u nás na dedine v záhrade pestujeme klasické potraviny – základ – zemiaky, papriky, rajčiny, uhorky, petžlen, mrkva, kaleráb, kapusta, tekvica, cvikla, cuketa, cibuľa, cesnak, zeller, hrach – notoricky známe veci. K tomu samozrejme by bolo vhodné mať pšenicu na rozsiahlom poli, ovocie – jablká, hrušky, čerešne, slivky, jahody, maliny, egreša, ríbezle (všetko na zavárenie a džemy) a v neposlednom rade treba mať zabezpečenú aj živočíšnu výrobu – minimálne tie vajíčka od sliepok. A isteže, ako bylinkár, zabudol som spomenúť základné bylinky. Tie sú alfa omega. Čo hovoríte na tento tradičný dedinský koncept, ktorý sa realizuje bežne po slovenských dedinách? Je udržateľný? V akých pomeroch ho rozdeliť?

Pohodička v záhrade, foto archív M. Žilkovej

M J-Ž: Znie to výborne. Môžete ešte pridať kozu. A zasadiť permakultúrne. Ja chcem zvoliť kruh aby som mohla striedať plodiny. Dokážete zasiať k sebe aj tri rastlinky, ktoré si budú vzájomne pomáhať a aj odháňať škodcov. A aké rastliny nasadiť? Také na aké máte chuť. U nás skúšame aj arašidy, láskavec a dokonca aj bavlnu. Ja osobne by som chcela vyrábať prírodné odevy. Budúci rok zasadím aj farbiace rastliny. V septembri zasadím pšenicu a raž. Niečo už máme aj pôvodné semená. Ten chleba v obchode sa niekedy nedá jesť. Už mám aj nejaké kontakty na mlyny, ktoré by nám naše zrno pomleli. Dokonca mám možnosť vysadiť celé pole. Chystáme sa aj na licenciu pre pestovanie konope. Ale to je tiež také prekvapenie. Chcem si ísť pre rady k jednej panej, ktorá to už má za 4 roky premakané. A vďaka nej to ja dokážem za 2 roky.

LP: Avšak vyššie uvedené veci stále nie sú dostatočne sebestačné. Bez chleba to ide ťažko, zemiaky vydržia tak do polovice zimy, sezónne rastliny sa v prípade výpadku prúdu nedajú skladovať. Ktoré plodiny sú podľa vás skutočne najvýživnejšie v prípade kolapsu?
M J-Ž: Všetko sa dá rozumne uložiť v dobrej pivničke. Ja už som bola aj na kurze jedenia divokých rastlín. Je až neuveriteľné čo všetko je jedlé.
LP: Napríklad?
M J-Ž: Puky lipy. Veľká pochúťka plná minerálov. jedia sa aj listy. A kvety nemusím spomínať.Z bukvíc sa robí múka a chleba.
LP: Aké vnímate systémové riešenia tejto krízy?
M J-Ž: Staviame predsa nový systém. Tak by sme sa v ňom mali dobre. Zatiaľ ešte funguje aj starý systém. Ale je len na ľuďoch, čo si budú vyberať do budúcna.
LP: Čo by ste poradili ľuďom, ktorí v prípade kolapsu nebudú mať potravinovú sebestačnosť? Čo všetko z prírody, z lesov a lúk ich dokáže z bylín kaloricky uživiť. V podobnom štýle ako ste začala?
M J-Ž: Na toto ja nie som odborník. Len som Vám ponúkla môj pohľad a riešenie. Ale ako som už spomínala globálna kríza nenastane, lebo už teraz meníme svet k lepšiemu. Je to v podstate transformácia…transformácia vedomia…a áno…zachovať si pokoj a rozvahu…používať srdce a zdravý sedliacky rozum….a pán Páleš to klincuje pravdou pravdúcou: „Skutočná cesta do budúcnosti vedie iba tadiaľ, kde sme za niečo. Byť proti niečom spojí ľudí len dočasne. Nemáme víziu, ktorá by nás spojila. Rím padol preto, lebo vnútorne zoslabol a nie preto, že by barbari zosilneli. Duchovne silné civilizácie dokážu absorbovať iné civilizácie, lebo vedia, kým sú – a cudzinci k nim majú rešpekt … Hľadajme pravdu a celú pravdu, lebo pravda je jediný liek. …Západ sa pýši slobodami, ale sú falošné pretože sú zbavené morálky,“ hovoril Emil Páleš.

Vrakuňská komunitná záhrada – kultúrne centrum s knižnicou, foto archív M. Žilkovej

Vrakuňská komunitná záhrada – kultúrne centrum s knižnicou, foto archív M. Žilkovej


LP: Na obrázkoch ma ešte zaujala klubovňa? Čo sa v nej dá nájsť?
M J-Ž: Na toto odpoviem otázkou aby som troška pošteklila aj fantáziu. Čo by ste v nej chceli nájsť?
LP: Poznanie?
M J-Ž: Krásna odpoveď. Možno ho tam práve nájdete. Stačí prísť pozrieť.
To poznanie je nakoniec v nás. Stačí len poriadne počúvať srdce.
LP: Ďakujem za rozhovor a držím záhrade a komunite palce.

V prípade záujmu participovať kontaktujte koordinátorku projektu:
Michaela Žilková, koordinátorka projektu; Telefón: 0948 088 358; E-mail: michaela.zilkova@gmail.com

zdroj: davdva.sk

Komentujte :)