Washington 28. novembra 2018 (HSP/Foto:SITA/AP-Patrick Semansky)
 
Európa musí obmedziť migráciu, aby mohla bojovať proti nárastu pravicového populizmu, uviedla v rozhovore pre britský denník The Guardian bývalá americká ministerka zahraničných vecí a senátorka Hillary Clintonová

Na snímke Hillary Clintonová

Agentúra DPA vo svojej správe konštatovala, že počet migrantov, ktorí prichádzajú do Európy, v porovnaní s kritickými rokmi 2015-16 síce výrazne klesol, ale migračná politika zostáva prioritou v celej EÚ, kde krajiny ako Taliansko a Rakúsko majú vo vládach zástupcov politických strán odmietajúcich migrantov.
Clintonová v rozhovore vyslovila názor, že krajne pravicové sily svojho času využili nekontrolovateľný prúd imigrantov na to, aby argumentáciou na túto tému posilnili svoje šance vo voľbách.
Okrem toho imigrácia bola podľa Clintonovej hnacou silou pre odchod Británie z EÚ.
Brexit pritom Clintonová označila za “najväčšie národné ekonomické sebapoškodenie v moderných dejinách”, ktoré bolo “do značnej miery” vyvolané prisťahovalectvom.
V rozhovore Clintonová uviedla, že obdivuje “veľmi veľkorysý a súcitný prístup” k migrácii, ktorý prejavili lídri ako nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová. Európa však podľa Clintonovej už “splnila svoju úlohu” a mala by sa teraz venovať rozptyľovaniu obáv svojich občanov vo veci rasy a identity.
Upozornila, že práve tento druh obáv využíva americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Pripustila, že niektorí ľudia v USA sú takí, že “chcú vedieť, čo robiť, kam smerovať a ako žiť” a “poznať len jednu stranu reality”. Tento stav však Clintonová označila za “vážnu hrozbu pre našu slobodu a naše demokratické inštitúcie. Preniklo to do hĺbky a zašlo ďaleko”. V tejto súvislosti vyzvala urobiť všetko pre skoncovanie s týmto stavom.
Povedala tiež, že politici by sa nemali uchyľovať k útokom na médiá ani na svojich politických súperov, aby takto podporili svoje ciele. V rozhovore však Clintonová zaútočila aj na Trumpa, keď vystríhala pred “hľadaním finančnej a politickej pomoci v Rusku” na podporu politických strán a hnutí.
Samozrejme, skutočnosť, že Clintonová nemusí Trumpa, nie je novinkou. Čo je ale zaujímavé je fakt, že posunula svoj postoj k prisťahovalectvu v Trumpovom smere. Ako neskôr napísal New York Times, “Clintonovej pripomienky pre The Guardian vyvolali kritiku a prekvapenie u množstva obhajovateľov a podporovateľov prisťahovalectva, z ktorých niektorí boli tak zmätení, že v komentároch nahlas uvažovali, či sa Clintonová náhodou nezmýlila
“Koniec koncov, ako poznamenal Times, “Clintonová má dlhú históriu podpory utečencov a jej posledný výsledok je zdanlivo v rozpore s jej nedávnymi poznámkami. Jej prisťahovalecká platforma v prezidentských voľbách v roku 2016 obsahovala výzvy ako: “prijímame prisťahovalcov”, alebo “nesmieme ich znevažovať.”
Napriek tomu Clintonová najnovšie nielen zopakovala svoju pozíciu, ale išla o krok ďalej a objasnila, že hovorí aj o USA. V tweete 23. novembra povedala: “Na oboch stranách Atlantiku potrebujeme reformu. Nie otvorené hranice,” za čo si vyslúžila ostrú kritiku najmä vo svojej Demokratickej strane, uviedol portál The American Conservative.
Je tiež potrebné poznamenať, že ostatní vedúci predstavitelia umiernenejšej ľavice tiež schválili prísnejšie hraničné obmedzenia. V tom istom vydaní the Guardian, ktorý citoval Clintonovú, bývalý britský premiér Tony Blair vyhlásil: “Musíme sa vysporiadať s legitímnymi pripomienkami a odpovedať na ne, a preto dnes v Európe musíme mať silnú pozíciu v oblasti prisťahovalectva, pretože ľudia sa o to zaujímajú a obávajú sa toho.”
Dodal:” Musíte odpovedať na tieto problémy. Ak neodpovieme, potom… necháme veľký priestor, do ktorého môžu vpochodovať populisti. “A taktiež bývalý taliansky premiér Matteo Renzi sa zhodol s týmto podľa neho realistickým prístupom.
V skutočnosti v ďalšom rozhovore pre The Guardian bývalý demokratický prezidentský kandidát John Kerry šiel ešte ďalej: “Európa je už rozdrvená v dôsledku tejto transformácie, ktorá prebieha kvôli migrácii“. Kerry skutočne išiel ďalej; priamo spájal problematiku otvorených hraníc s demografiou Afriky, keď hovoril aj v súvislosti s klimatickými zmenami.
Ako povedal: “Predstavte si, čo sa stane, keď voda vyschne a nebude možné vyrábať potraviny v oblasti severnej Afriky. Predstavte si, čo sa stane, keby Nigériu do polovice storočia opustilo  500 miliónov ľudí, ktorí sú obeťami… budeme mať v severnej časti Stredomoria hordy ľudí, ktorí budú klopať na dvere. Poviem vám to. Ak mi neveríte, prečítajte si knihu. “When Kerry says“, čítajte literatúru, môžeme predpokladať, že sa odvoláva na vedecké alebo geopolitické práce, na rozdiel od dystopickej fiktívnej literatúry o masovej migrácii.”
Nepochybne, súčasný pesimizmus o tokoch obyvateľstva sa dostáva do popredia diskusie, dokonca aj medzi mužmi z Davosu. V septembri povedal Bill Gates, možno trochu nepríjemne, že nárast afrického obyvateľstva je ako “slon v malej miestnosti”.
Medzitým niektorí na pravej strane uvítali posun v západných postojoch. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz, zvolený aj vďaka silnej bezpečnostnej platforme jeho politiky, nedávno poznamenal: “je veľa vecí, ktoré sa zmenili. Mnoho ľudí, ktorí povedali, že “Merkelovej migrácia z roku 2015″ je prospešná pre Európu, a je pre našu demografiu nevyhnutné, to už viac nehovorí.”
Bodom vzplanutia vášní je teraz najmä je Globálny pakt OSN o bezpečnej a riadenej migrácii, ktorý sa bude posudzovať na nadchádzajúcej konferencii OSN v Marrakéši v Maroku 10. a 11. decembra. Ide o vysnený dokument právnikov bojujúcich za obhajobu migrantov, pod taktovkou Valného zhromaždenia OSN, s výdatným schválením Obamovej vlády, nemeckej vlády a samozrejme Georga Sorosa.
Napriek tomu, len o dva roky neskôr sa nálady v súvislosti s paktom zmenili. Administratíva Trumpa oznámila, že nepodpíše tento dokument, a pripojili sa Izrael, Austrália a viacero európskych krajín. Komentáre maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóho boli azda najostrejšie: “Cieľom Globálneho paktu OSN je legalizovať nelegálne prisťahovalectvo.”
 
 
Príspevok Clintonová v súvislosti s migráciou prekláňa váhy svojej politiky na Trumpovu stranu: “Potrebujeme reformu. Nie otvorené hranice” zobrazený najskôr Hlavné správy.