Bratislava 11. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

V diskusii padla i možnosť riešenia daného sporu napríklad prostredníctvom Benátskej komisie

Ústava SR nepredpokladá možnú zmenu alebo korekciu amnestie. Je to výlučné právo, síce normatívny právny akt sekundárny, teda odvodený akt výkonnej moci, ale nezabúdajme, že prezident udeľuje amnestiu na základe zmocnenia výlučne v ústave. V dnešnej relácii RTVS Sobotné dialógy venovanej Mečiarovým amnestiám to uviedol poslanec Národnej rady SR za Smer-SD a podpredseda poslaneckého klubu v NR SR Miroslav Číž.

Na snímke poslanec Národnej rady SR za Smer-SD a podpredseda poslaneckého klubu v NR SR Miroslav Číž

Je podľa neho otázkou, či možno ústavným zákonom zasahovať do jadra ústavy. “Celý problém, ale ten hlavný, ktorý vidíme, je ten, že tým otvoríme obrovskú Pandorinu skrinku, čo je náš zásadný problém. To znamená ústavným zásahom môžem zasahovať retroaktívnym spôsobom do právneho prostredia a ten zásadne ohrozuje podstatu právneho poriadku, esenciu právneho štátu,” uviedol Číž.

Konanie vníma ako politicky aktuálne, nie je odvodené od žiadnej historickej spravodlivosti, ale od aktuálnych potrieb. “Proste zdiskreditovať, postaviť Smer-SD, ale aj koalíciu voči spoločnosti. Takto to vnímam,” povedal.

Podľa poslanca NR SR Petra Kresáka (Most-Híd) musíme vychádzať z toho, že parlament diskutuje o návrhu ústavného zákona. Zároveň zdôraznil, že Národná rada (NR) SR je na jednej strane zákonodarný orgán, ale na druhej strane hlavne ústavodarný orgán. “To znamená, že Národná rada je jediný orgán v zmysle ústavy, ktorý je oprávnený prijímať a meniť ústavu samotnú. V tomto prípade koná ako ústavodarca, a nie ako zákonodarca, to je veľmi dôležitý a podstatný rozdiel. Hovorím to kvôli tomu, že Národná rada ako ústavodarca v podstate môže priamo meniť a zasahovať do ústavného systému a môže za určitých podmienok, samozrejme, aj meniť výsledky rozhodovania iných ústavných orgánov. To je veľmi dôležité,” konštatoval Kresák.

Pre neho predstavuje problém to, že by sa do procesu mal zamiešať i Ústavný súd SR, keďže parlament je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR. Z toho podľa neho vyplýva, že žiadny iný orgán mu nemôže povedať, akým spôsobom má dotvárať ústavný systém.

Zdôraznil taktiež zákaz imperatívneho mandátu, ktorý na Slovensku platí. “Poslanec rozhoduje podľa svojho vedomia a svedomia a nie je viazaný príkazmi. Teda príkaz zo strany akéhokoľvek iného orgánu pre poslanca, ako môže alebo nemôže hlasovať, pokladám za rozpor voči ústave,” uviedol Kresák.

Poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS) súhlasí s Čížom, že existuje akési materiálne jadro ústavy do ktorého by sa nemalo zasahovať, len je podľa neho otázkou, čo ho tvorí. “Podľa môjho názoru je to demokratický právny štát a systém základných práv a slobôd. Do toho by parlament ani ako ústavodarný orgán nemal zasahovať a bol by problém, keby tak urobil,” uviedol.

Číž zdôraznil, že ide i o princíp retroaktivity. “Základ retroaktivity znamená, že je možné posudzovať spáchané činy iba na základe právneho poriadku platného v čase, keď sa tie činy stali, a toto je esencia právneho poriadku.”

“Pán poslanec Číž má pravdu, že akýkoľvek trestný čin má byť posudzovaný iba na základe právneho poriadku, ktorý platil v čase, keď sa skutok stal. Ja by som si len dovolil pripomenúť, že zavlečenie a únos boli trestné podľa právneho poriadku, ktorý platil v čase, keď bol Michal Kováč mladší zavlečený do Rakúska a rovnako vražda bola a naďalej je trestná v našom právnom poriadku aj v čase, keď bol zavraždený Róbert Remiáš,” oponoval mu poslanec Dostál.

V diskusii padla i možnosť riešenia daného sporu napríklad prostredníctvom Benátskej komisie. Poslanec Kresák túto možnosť pripustil, má však pocit, akoby sme na Slovensku nemali dostatok schopných ľudí. Nevidí dôvod na takéto riešenie. “Skúsme sa spoľahnúť na našich ľudí,” dodal.

Národná rada SR bude v marci opätovne rozhodovať o Mečiarových amnestiách, ktoré Vladimír Mečiar udelil ako vtedajší zastupujúci prezident na skutky týkajúce sa zavlečenia prezidentovho syna či zmareného referenda. Doterajších osem pokusov o ich prelomenie skončilo neúspechom. Aktuálnu petíciu za ich zrušenie podpísalo už takmer 60.000 ľudí.