Bratislava 12. marca (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-)

Veľmi ťažko nesieme, že dostávame nálepku, že sme za Mečiarove amnestie. “Ak otvoríme tú možnosť, že aktuálnu dobovú spravodlivosť povýšime nad princíp riadenia štátu a princípy nad ktorými stojí právo, tak v takom prípade otvárame Pandorinu skrinku.” V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Číž (Smer-SD)

Na snímke poslanec Národnej rady SR za Smer-SD a podpredseda poslaneckého klubu v NR SR Miroslav Číž

Podľa jeho slov cítia veľký tlak, podarilo sa ho vytvoriť v spoločnosti. “Pôjdeme na hranu v úvahách možného riešenia tohto problému, ale za ňu sa ísť nedá,” konštatoval. “Základný princíp, ktorý tu je, je principiálne narušenie principiálneho nástroja ústavného štátu, a to je funkcie právnej istoty, ktorá je jednou z najdôležitejších funkcií práva. Logicky z funkcie právnej istoty vyplýva aj zákaz retroaktivity. To je konflikt, ktorý tu sledujeme,” spresnil.

Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) tvrdí, že Mečiarove amnestie boli právnym excesom a zneužitím práva, ktoré nemalo v novodobej histórii Slovenska obdobu. Minimálne politickú zodpovednosť nesie ten, kto amnestiu vydal. Takýto exces podľa jeho slov nenájdeme v iných demokratických krajinách.

Prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba v diskusii zdôraznil, že v prípade nejde o zásah zákonodarnej moci, ale o zásah ústavodarnej. “V štáte existuje jedna moc ústavodarná a tá je najvyššia, ktorá určuje pravidlá, zriaďuje všetky ostatné moci. Túto ústavodarnú moc vykonáva Národná rada (NR) SR ústavným zákonom, a potom existujú tri moci, ktoré sú tejto ústavodarnej moci podriadené, a to moc zákonodarná, výkonná a súdna,” vysvetlil.

Bývalý generálny prokurátor SR Michal Vaľo uviedol, že prípad Mečiarových amnestií je potrebné chápať v teoretickej a praktickej rovine. “V teoretickej rovine, či je možné amnestie zrušiť a ak áno, kto ich môže zrušiť a za akých podmienok. Ale aj v rovine praktickej, či zrušenie amnestií je potrebné na to, aby sa vyšetrili závažné trestné činy, predovšetkým teda vražda Remiáša,” konštatoval, pričom podľa neho amnestie nebránia vyšetrovaniu tejto vraždy.

Diskusiou, ktorá má najmä politické a nie právne pozadie o zrušení amnestií, sa podľa Vaľa odvádza pozornosť od tohto konania. “Vyšetrenie vraždy Remiáša sa dá,” zdôraznil.

Podľa Vozára sú amnestie tak široko interpretovateľné, že je to vec výkladu. “Pre veľmi nejasnú aplikovateľnosť týchto amnestií si myslím, že by mali byť zrušené,” uviedol. Poukázal však na to, že oproti iným amnestiám nikto predtým neamnestoval štátne orgány. “Áno, bolo viacero amnestií, ktoré boli sporné, ale naša nemá medzinárodnú obdobu. A tragédia je v tom, že keď chceme hľadať podobu nejakej podobnej amnestie, tak musíme ísť do krajín, kde vládli vojenské junty. My sme budovali právny štát nielen formou, ale aj materiálne,” konštatoval. “Tu ide o očistu našej štátnosti,” zdôraznil.

Giba navrhol kompromis, v rámci ktorého by ústavný zákon amnestiu zrušil, keďže išlo o amnestiu, ktorá nebola udelená na skutky, ktoré už boli vyšetrené a potrestané, ale išlo o amnestiu, ktorá zabránila vyšetrovaniu. “Čiže zrušiť amnestiu, aby sa mohlo vyšetriť a keď výsledkom vyšetrovania bude výrok o vine voči konkrétnej osobe, tak jej nebude možné uložiť trest, to znamená zostane to v tej rovine, že bude konštatovaná materiálne aj formálne pravda aká bola, aby bolo spoločnosti povedané, ako to bolo, ale súčasne, aby si nešiel nikto odpykávať trest za niečo, čo už raz bolo amnestované,” uviedol návrh, ktorý je podľa neho predstaviteľný.

Poslanec Číž si myslí, že ak niekto spáchal trestný čin, je potrebné ho potrestať. “Mňa mrzí, že sa to nedá vyšetriť. Problém je, či rešpektujem inštitúty právneho štátu,” vysvetlil. Poslanec očakáva, že rozhodnutie Smeru-SD, ako konať v tejto otázke, sa verejnosť dozvie v priebehu budúceho týždňa. Podľa neho napríklad rozhodnutím Benátskej komisie “by sme získali alibi”, prečo sa nedodrží princíp právneho štátu.

Bývalý prokurátor Vaľo sa domnieva, že Gibov návrh nemá nič spoločné s právom, ale je to čisté politikum. Pretože by sa v ústavnom zákone súčasne udelili a zrušili amnestie. “Je to čistá teória absolútne nerealizovateľná v praxi,” uviedol. Na čo mu Giba oponoval, že je to iba uhol pohľadu, pretože podľa neho by sa zredukoval rozsah amnestie.

Vozár však Gibov návrh neodmieta, podľa neho by to bol akt zodpovednosti voči budúcej generácii.