O tom, že v Číne voľbám predsa len niečo v porovnaní s tými západnými chýba, sa presvedčil reportér BBC. Miesto dohodnutého rozhovoru s kandidátkou ho čakala skupina mužov, pred ktorými nakoniec musel utiecť. Ako vlastne vyzerá čínsky experiment s demokraciou?

V Číne sa už od 80. rokov každých päť rokov konajú v polovici novembra voľby do miestnych zastupiteľstiev. Teoreticky sa podľa ústavy ako kandidát môže prihlásiť každý, v praxi ale vládnuca Komunistická strana Číny (KS Číny) uprednostňuje kandidátov, ktorí sú členmi strany a ktorých sama odporúča priamo alebo pomocou napojených organizácií. Nezávislým (teda tým, ktorí kandidujú iba „za seba“) strana cestu za zvolením najrôznejšími spôsobmi komplikuje.

Do zastupiteľstiev je podľa BBC každých päť rokov zvolených približne 2,5 milióna ľudí, nezávislých väčšinou kandiduje len pár desiatok. Číňanov, ktorí majú volebné právo, je okolo 900 miliónov.

Experiment, ktorý nefunguje
V 80. rokoch, v čase vlády reformátora Tenga Xiaopinga, sa jednalo o „demokratický experiment“, ktorý sa mal ďalej rozvíjať. Plán bol taký, že po nejakej dobe prevádzky demokracie na najnižších úrovniach by sa mohla priama voľba, ak by sa osvedčila, rozšíriť aj do tých vyšších úrovní. V súčasnosti ale takému vývoju nič nenasvedčuje, napísal The Economist.

Oficiálna čínsky tlač tiež často spája tento „experiment“ s kupčením s hlasmi a najrôznejšími aférami, aby čínska populácia preukázala, že demokracia nefunguje a teda nie je o čo stáť.

O tom, ako vyzerá práve prebiehajúce volebné zápolenie v skutočnosti, sa minulý týždeň presvedčil reportér BBC, ktorý sa dostavil na vopred dohodnuté interview s pani Liou Chuej-čen žijúcou na okraji Pekingu. Liou sa rozhodla využiť svoje ústavné právo kandidovať ako nezávislá do miestneho zhromaždenia.

Pred jej domom ale na reportéra čakala skupina mužov, ktorým sa podarilo rozhovoru zabrániť a nakoniec reportéra odtlačili od domu kandidátky. Od piatku videli video len na facebookovom profile BBC News viac ako štyri milióny ľudí.

​Skupina mužov bránila reportérovi dostať sa k domu kandidátky

Skupina mužov bránila reportérovi dostať sa k domu kandidátky

Zdroj: YouTube.com

V porovnaní s inými nezávislými záujemcami o zvolenie ale mala táto kandidátka aspoň teoretickú šancu na zvolenie. Nezávislí kandidáti totiž musia pred voľbami predložiť formulár, v ktorom ich odporúča aspoň desať ľudí. Liou Chuej-čen to dosiahla na rozdiel od iných uchádzačov, ktorým podľa českého servera sinopsis sledujúceho dianie v Číne úrady odmietli potrebné formuláre vydať, alebo im inak znemožnili podpisy získať.

„Ilúzia voľby“
Pani Liou ale mala iný problém. Nemohla začať volebnú kampaň a bola pod neustálym dohľadom skupiny mužov, ktorí vyhnali britského reportéra a znemožnili jej, aby sa verejnosti predstavila ako nezávislá kandidátka.

Server China Change si všíma aj reakciu čínskych advokátov za ľudské práva. Podľa nich sa pomery za 36 rokov konania volieb nijako nezlepšili a strana vraj má interné nariadenie snahy nezávislých kandidátov potláčať. Často sa tak deje použitím drastických metód.

Odstrašujúcim príkladom môže byť osud kandidátky Liou Pching, ktorá bola v roku 2013 za svoju verejnú kandidatúru mučená a nakoniec odsúdená na šesť a pol roka väzenia.

Súčasný stav reportér BBC zhŕňa slovami: „Čína mohutne ťažila z amerických volieb, ktoré prezentovala ako frašku a cirkus. Ako plytvanie prostriedkov na niečo, čo je podľa nej ilúzia voľby. Ale čo vidíme tu, je ukážka, koľko prostriedkov a snahy Čína venuje tomu, aby zabránila ľuďom vykonávať ich demokratické práva.“