Na snímke predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík. Foto: TASR – František Iván

Prešov 31. októbra (TASR) – Kandidát na predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík (Smer-SD) zastáva túto funkciu od vzniku vyšších územných celkov. Je súčasne poslancom Národnej rady SR. Za svoju prednosť považuje skúsenosti.

-Prešovský samosprávny kraj patril pred 16 rokmi, kedy ste sa stali jeho prvým predsedom, k najmenej rozvinutým regiónom, bola tu najvyššia miera nezamestnanosti a najnižšia priemerná mzda. Ste spokojný s tým, čo ste urobili za toto obdobie pre zníženie regionálnych rozdielov?-
Historický vývoj, neľahkú ekonomickú i sociálnu situáciu si tento kraj nevybral, ale zdedil. Žiaden vyšší územný celok nemá v rukách nástroje, aby menil makroekonomickú situáciu a zásadne ovplyvnil fiškálnu a legislatívnu politiku štátu. Napriek tomu sa z môjho pohľadu urobilo veľa pre to, aby sme túto nevýhodu zmiernili. Hovorím o rozvoji cestnej infraštruktúry, kde ideme nad rámec zákonom stanovených úloh. V spolupráci s vládou sa nám podarilo dobudovať diaľnicu medzi Ružomberkom a Prešovom, významne sme prispeli k začatiu výstavby D1. V tomto úsilí pokračujeme a teraz intenzívne pracujeme na urýchlení výstavby R4. Tam, kde sú cesty, darí sa obchodu, zvyšuje sa ekonomický rast a vznikajú aj nové pracovné miesta. To si plne uvedomujeme.

Za posledné štyri roky sme hospodárili s doteraz najvyšším rozpočtom, ten dosiahol viac ako 762 miliónov eur. Peniaze išli do vzdelávania, na zabezpečenie sociálnych služieb, rozvoj infraštruktúry, kultúry, na fungovanie autobusovej dopravy. Z tohto balíka viac ako 143 miliónov eur smerovalo do modernizácií škôl, kultúrnych inštitúcií, historických pamiatok, no najviac do rekonštrukcií ciest. Osobitne ma teší, že sme podporili všetky okresy, spolupracovali s mestami a obcami. Aj tu sme urobili viac, ako sme museli. Prispeli sme združenými investíciami do výstavby športových areálov, futbalových ihrísk, vylepšili sme parametre viacerých ciest a križovatiek. Jednoducho sme podporili viaceré zmysluplné projekty, ktoré slúžia všetkým generáciám občanov.

-V akej ekonomickej kondícii je kraj? Koľko má dlhov a na čo čerpal najviac úverov?-
Kraj je v dobrej finančnej kondícii. Inak by sme si nedovolili ísť do uvedených združených investícií. Ako prvý a jediný spomedzi krajov čerpáme úvery výlučne od Európskej investičnej banky, ktorá si svojich partnerov starostlivo vyberá. Práve na základe takejto spolupráce EIB, ktorá má hospodárenie svojich klientov pod neustálym drobnohľadom, máme zdravú ekonomiku. Úvery sme čerpali postupne – v roku 2006 zhruba 1,3 miliardy korún, teda viac ako 43 miliónov eur, potom postupne od roku 2015 až doteraz spolu 30 miliónov eur. Tieto úvery sú veľmi výhodné a nezaťažujú budúce generácie. Ďalším argumentom pre zdravé hospodárenie PSK je naša dlhová služba – vo výške 1,1 percenta, kde sme suverénne najlepší nielen v rámci krajov, ale aj miest. Dlh vykazujeme na úrovni 32,1 percenta, konkrétne ku koncu minulého roka niečo viac ako 57 miliónov eur. Čo je podstatné, peniaze sme zmysluplne investovali do regiónu. Najvyšší objem – takmer 45 miliónov eur išlo do ciest, viac ako 13 miliónov eur do kultúry, predovšetkým na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok, takmer šesť miliónov eur do sociálneho zabezpečenia, zvyšok do vzdelávania. Výrazne sme pokročili v obnove budov a znížení ich energetickej náročnosti. Tu chcem zdôrazniť, že hlasovanie bolo pri týchto uzneseniach v Zastupiteľstve PSK jednomyseľné naprieč politickým spektrom.

-V oblasti dopravy kraj investoval najmä do rekonštrukcií existujúcich ciest. Máte ambíciu stavať aj nové cesty?-
V rámci VÚC máme najrozsiahlejšiu, najčlenitejšiu sieť ciest II. a III. triedy v dĺžke 2442 kilometrov. Na regionálne cesty sme v uplynulých štyroch rokoch použili 113 miliónov eur, z toho 76 miliónov eur predstavujú investície. Za toto obdobie kraj zrekonštruoval takmer 400 kilometrov ciest. V roku 2004, kedy kraj zdedil tieto cesty od štátu, polovica z nich bola v dezolátnom stave. Dnes evidujeme 6 percent havarijných úsekov, čo si myslím, je celkom slušný posun, aj keď opravy ciest sú neustálym procesom a v tejto oblasti je stále čo zlepšovať. Investujeme aj do výstavby nových úsekov. Mám na mysli napríklad cezhraničné cestné prepojenie Nižná Polianka – Ozenna alebo preložka cesty Kuzmányho ulice v Prešove, ktorá bola kľúčová pre dopravu v krajskom meste. Sme pripravení reagovať na potreby obyvateľov obcí a miest, tu ale očakávame maximálnu súčinnosť s miestnou samosprávou. V rámci budúcich zámerov PSK máme v pláne výstavbu nových úsekov, napr. juhovýchodného obchvatu v Starej Ľubovni alebo preložku cesty Humenné – obchvat osady Podskalka.

-Ako sa kraj vyrovnáva s klesajúcim počtom žiakov, ktorí pokračujú v štúdiu na krajských stredných školách? Čo chcete urobiť pre zvýšenie záujmu žiakov o odbory, ktoré chýbajú na trhu práce?-
Kraj na tento vývoj môže reagovať dvomi spôsobmi – lepšou ponukou kvalitného vzdelávania žiadaných odborov, reflektovaním skutočných potrieb trhu práce alebo efektívnou racionalizáciou škôl podľa vývoja počtu žiakov. Tou druhou cestou sme si už prešli. Od roku 2002 sme išli so školami dole o takmer 30. Aj keď to neboli vždy populárne kroky, ukazuje sa, že sme boli prezieraví. Pripúšťam, že stav nie je ideálny ani po 15 rokoch a racionalizácii, ale aj znižovaniu počtu tried sa zrejme nebudeme môcť vyhnúť. Veľa si však sľubujem od prvej, menej bolestnej cesty, ktorá si však vyžaduje pomoc štátu. Nechcem objavovať dávno objavené, ale skutočne nadišiel čas stanoviť kritériá na prijímanie žiakov do gymnázií a študijných odborov, na adresnejšie smerovanie deviatakov a hlavne ich rodičov pri výbere strednej školy, motivovať zamestnávateľov pre tzv. duálne vzdelávanie, ktoré tu v minulosti fungovalo a prinášalo výsledky. Kraj nechce vychovávať absolventov pre úrady práce, ale pre prax a v tomto budeme musieť byť dôslednejší. Vzdelávanie je našou prioritou, ročne ide z rozpočtu kraja najviac peňazí – takmer 40 percent.

-Ako ste spokojný s fungovaním nemocníc, ktoré dal kraj pod správu iným subjektom? V mnohých obciach už teraz chýbajú všeobecní lekári a špecialisti, prípadne tam presluhujú vekovo starší lekári.-
Štyri z piatich nemocníc, ktoré boli v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti PSK a neskôr prešli transformáciou, skončili v najnovšom hodnotení nemocníc v prvej desiatke a jedna na 12. mieste. Ľubovnianska nemocnica, ktorej zakladateľom je PSK, sa dokonca stala najlepšou všeobecnou nemocnicou roka 2017 z celkovo 30 hodnotených nemocníc na území Slovenska. Takže tu môžem byť spokojný. To, čo musím priznať s väčšou nevôľou, je fakt, že sa dlhodobo boríme s adekvátnym poskytovaním všeobecnej zdravotnej starostlivosti, s lekármi vo vyššom veku a tým aj dostupnosťou v odľahlejších častiach regiónu. Máme ale zviazané ruky a hlavné slovo tu má ministerstvo zdravotníctva a poisťovne.

-Vie sa kraj postarať o ľudí, ktorí potrebujú sociálnu starostlivosť? Koľko má PSK vlastných zariadení, o ktoré služby je najväčší záujem?-
V medziach našich možností a kompetencií určite áno. Neustále zvyšujeme kvalitu bývania klientov v domovoch sociálnych služieb, zvyšujeme počet metrov štvorcových na klienta, skracujeme čakacie doby a znižujeme počet čakateľov. Máme vlastných 25 zariadení, v ktorých preferujeme komunitné, rodinné prostredie, dbáme na prístup zameraný na prijímateľa. Dôkazom toho, že to robíme dobre, je aj fakt, že evidujeme veľký záujem o naše služby, najmä o špecializované zariadenia. Tak, ako aj v iných oblastiach, aj v sociálnej sfére sme za štyri roky urobili veľký pokrok v obnove, modernizácii zariadení, investovali sme 13 miliónov eur. Ideme aj do sfér, ktoré nám priamo neukladá zákon. Ako jediný kraj na Slovensku sme spolu s neziskovou organizáciou zriadili v Prešove centrum pre autistické deti. A realizujeme ďalší odvážny a jedinečný plán – podporujeme vznik zariadenia pre ľudí so sklerózou multiplex, poskytli sme budovu, nájom za jedno euro, lebo si myslím, že takto máme pomáhať.

-Keď chýbajú financie, väčšinou sa začne šetriť na kultúre. Ako sú na tom krajské kultúrne zariadenia?-
Na kultúre rozhodne nešetríme. Ročne vynakladáme v rámci bežných výdavkoch približne 10 miliónov eur, nehovoriac o finančných prostriedkoch na modernizáciu a obnovu kultúrnych pamiatok a nehnuteľností. Len v posledných štyroch rokoch išlo týmto smerom 22 miliónov eur a tu môžem spomenúť rekonštrukciu Šarišskej galérie za tri milióny eur, Kaštieľa v Humennom za 2,8 milióna eur, Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni, kde sme investovali 2,6 milióna eur, Podtatranského múzea za viac ako tri milióny eur. Okrem toho poskytujeme finančné prostriedky na nákup zbierkových predmetov, je to tak 100.000 eur ročne, rovnakou sumou prispievame na nákup kníh a na čo sme pyšní, inštalujeme aj nové expozície v múzeách. V tomto roku sme napríklad vynaložili na tento účel takmer 200.000 eur. Našou výkladnou skriňou v tomto smere by mohli byť múzeá v Starej Ľubovni a Poprade. V budúcnosti sa chceme zamerať na modernizáciu expozícií v duchu múzeí 21. storočia, tiež na debarierizáciu všetkých kultúrnych zariadení nielen pre telesne postihnutých, ale pre všetky druhy postihnutia. Chceme dokončiť obnovu budov, v ktorých sídlia naše kultúrne inštitúcie. Dočkať by sa mala knižnica vo Vranove nad Topľou, kde plánujeme investovať 1,7 milióna eur, pripravujeme generálnu rekonštrukciu Krajského múzea v Prešove, ktoré zásadne zmení priestorové a prezentačné možnosti múzea.

-Do akej miery bol kraj úspešný pri získavaní eurofondov a podpore cezhraničných projektov?-
Som presvedčený, že na úrade i v našich inštitúciách robíme v tomto smere maximum. V minulosti sme sa hrdili, že sme boli lídrom v čerpaní eurofondov. Povestná dravosť nám tu, našťastie, zostala. Orientovali sme sa hlavne na Regionálny operačný program, teraz sme pripravení čerpať eurofondy v rámci IROP. Len v tomto roku v cestnej infraštruktúre v rámci IROP realizujeme päť projektov v hodnote viac ako 21 miliónov eur a ďalších päť investícií v rámci poľsko-slovenskej spolupráce za viac ako 13,5 milióna eur. To sú všetko peniaze, ktoré v kraji zostávajú, dávajú prácu a prinášajú mnoho iných pozitívnych vecí, ktoré sa dotýkajú každodenného života ľudí.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR