Bratislava 31. októbra 2018 (HSP/Foto: Facebook)
 
Eduard Chmelár – jedni ho pranierujú, iní na neho nedajú dopustiť. Vo svojich vyjadreniach často kritizuje NATO, ale zároveň aj výdavky Slovenska na zbrojenie. Je proeurópsky, odsudzuje pričleneniu Krymu k Rusku, ale zároveň je proti sankciám voči Ruskej federácii. Tradičný model rodiny považuje za optimálny pre výchovu dieťaťa, ale zároveň tvrdí, že tradičnú rodinu neohrozujú iné formy spolužitia. V prípade zvolenia ho v Šaštíne neuvidíte, ale koledníkov Dobrej noviny by v paláci prijal. Prečo sa rozhodol kandidovať? Na aké pálčivé problémy by chcel na Slovensku upozorniť? Kto na poste premiéra by bol pre neho prijateľný? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal pre Hlavné správy analytik a kandidát na prezidenta Eduard Chmelár

Na snímke Eduard Chmelár

 
Čo bolo dôvodom, že ste sa rozhodli kandidovať na post prezidenta SR?
Obavy o budúcnosť svojej vlasti. Celý svoj život som zasvätil mierovým aktivitám a vidím, že najviac je ohrozený mier.
Celý život sa venujem slovenským dejinám a ich propagácii a vidím, že ich pozná len málokto. Sme vykorenení a ja mám veľké starosti, že pri najbližšom vojnovom konflikte o tento štát prídeme, lebo na ňom málokomu záleží.
Nie som spokojný s tým, ako bola doteraz vykonávaná funkcia hlavy štátu, chcem jej vrátiť zmysel a dať hlbší zmysel aj slovenskej štátnosti. Som na to pripravený, poznám Slovensko, jeho dejiny, kultúru a prírodu ako málokto, nosím ho v srdci a nemusím to hlučne demonštrovať.
No a v neposlednom rade… viete, práve cestujem do Martina na oslavy 100. výročia Deklarácie slovenského národa. Vedeli ste, že to bola prvá a posledná udalosť, na ktorej sa zhodli všetky zložky slovenskej spoločnosti – od konzervatívcov cez liberálov až po socialistov? Toto ma trápi. V našej spoločnosti sa vytvorila atmosféra, kedy sa človek s odlišným názorom považuje za nepriateľa. Niet tu najmenšej snahy o vzájomné pochopenie, namiesto dialógu sa pestuje zákopová vojna. Preto potrebujeme spoločnú platformu, na ktorej by mohlo existovať a spolupracovať viacero názorových prúdov. Nie kádrovať a vylučovať, ale integrovať. Na Slovensku je len málo osobností, ktoré vedia komunikovať s oboma tábormi rozdelenej spoločnosti s rešpektom a porozumením. Chcem sa o to pokúsiť, pretože bez spoločných cieľov nemôže fungovať nijaký štát.
 
Oznámením Vašej kandidatúry ste zaznamenali nielen pozitívne, ale aj negatívne ohlasy. Aktuálne sa kriticky vyjadril poslanec NR SR Peter Marček. Aký je Váš postoj ku kritickým vyjadreniam? Vnímate to ako konštruktívnu kritiku?
Nevidím dôvod na to, aby som sa nejako bližšie venoval každému podobnému prejavu, ktorým sa strápňuje predovšetkým jeho autor. To nebol kritický komentár, to bol pamflet. A ja sa skôr čudujem vám, že uverejňujete veci, ktoré nemajú ani informačnú, ani publicistickú hodnotu. V časoch poctivej žurnalistiky sa takéto slaboduché texty plné urážok a lží hádzali do koša, dnes, zdá sa, je možné úplne všetko. To nie je môj problém, že klesáte pod svoju úroveň.
 
V jednom zo svojich príspevkov uvádzate, že chcete otvárať tie najpálčivejšie problémy, o ktorých mnohí nechcú počuť a pripraviť Slovensko na výzvy budúcnosti. Ktoré konkrétne problémy by ste chceli otvoriť?
O jednom z nich som už hovoril. Situácia vo svete sa dramaticky zhoršuje a my nie sme na to pripravení. Uvedomte si, že po každom veľkom geopolitickom konflikte veľmoci prekresľujú mapy. Komu bude záležať na Slovensku, keď na ňom nezáleží ani významnej časti politických elít, keď neexistuje žiadna zakladajúca idea, žiadna štátna doktrína, na ktorej štáty stoja a padajú?
Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme platónsky ideál „filozofa na tróne“, ktorý to dokáže. potrebujeme múdreho, rozhľadeného a spravodlivého prezidenta, ktorý dovidí za horizont budúcich volieb, ktorý neklame, nekradne a nezradí svoj ľud. To je moje krédo. Najdôležitejším problémom je však boj s klimatickou zmenou. Ešte stále si neuvedomujeme, že sme prvou generáciou, ktorá sa už nebude mať tak dobre ako naši rodičia, nič s tým nerobíme, podceňujeme environmentálne výzvy. Chcem byť v tomto smere hlasom svedomia nielen našej spoločnosti, ale aj našej civilizácie, chcem na to upozorňovať pri každej možnej príležitosti.
 
Vo svojich príspevkoch tiež kritizujete NATO a jej činnosť. Zároveň však kritizujete vyššie výdavky Slovenska na zbrojenie. Neodporuje si to? Ak by Slovensko vystúpilo z NATO, nepotrebuje značne vybavenú armádu?
Vôbec si to neodporuje, dokonca vás musím upozorniť, že väčšina neutrálnych štátov má dnes nižšie výdavky na obranu ako v prípade členských štátov NATO, čiže nás opäť oklamali, keď sľubovali, že s alianciou to bude lacnejšie. Nie je to pravda. Navyše, je to aj otázka toho, ako vnímate filozofiu bezpečnosti. Ak je Európa mierovým projektom, potom by na rozdiel od NATO nemala vynakladať obrovské finančné prostriedky na absurdné vojenské výdavky a vojenské intervencie. Naopak, mala by ukončiť vojny a hospodársky a sociálne zastabilizovať blízke zahraničie, aby na náš kontinent neprúdili davy utečencov. To je najlepšia záruka bezpečnosti, nie kupovanie zbraní. To isté sa týka aj Slovenska.
Mojím snom je vybudovať zo Slovenska prvý mierový štát v Európe. V najbližších rokoch je síce nereálne urobiť to, čo urobila Kostarika, ktorá zrušila armádu, peniaze určené na zbrojenie investovala do rozvoja školstva, zdravotníctva a životného prostredia a dnes je to najvyspelejšia krajina Strednej Ameriky. Ale musíte mať pred sebou nejaký cieľ. A ten môj je, aby Slovensko v maximálnej možnej miere využilo svoju komparatívnu výhodu – dobré vzťahy s oboma stranami konfliktov, aby sa prezentovalo ako posol dobrej vôle, ktorý ponúkne svoju pôdu na mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, balkánskymi štátmi alebo hoci aj medzi Izraelom a Palestínou. Nie je to samozrejmosť. Viem si predstaviť, že by sme tu niekde mohli začať a ako prezident by som chcel založiť takúto tradíciu. Bol by to rozhodne väčší a užitočnejší príspevok Slovenska k medzinárodnej bezpečnosti ako kupovanie stíhačiek.
 
Aktuálne máme na Slovensku generáciu, ktorá nemá žiaden vojenský výcvik – tzn. že by pravdepodobne nebola schopná ubrániť našu krajinu. Čo si myslíte o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby?
Asi odo mňa neočakávate, že ako človek, ktorý viedol úspešnú občiansku kampaň za zrušenie základnej vojenskej služby, budem teraz súhlasiť s jej opätovným zavedením. Išiel by som na to inou cestou. Podporou dobrovoľníkov, ktorí k tomuto povolaniu majú vzťah. Ja vôbec vidím ako najväčší problém, že platy vojakov a ich sociálne zabezpečenie sú pri takomto rizikovom povolaní dosť nízke a neatraktívne. Potom sa nečudujme, keď sa minister obrany tohto roku posťažoval na Dukle, že mladí ľudia nemajú záujem o vstup do armády. No prečo asi. Namiesto zvyšovania výdavkov na nákup zbraní by sa mohlo pomôcť armáde v tomto smere.
 
Tvrdíte o sebe, že ste proeurópsky, kritizujete pričlenenie Krymu k Rusku, ale zároveň tvrdíte, že je potrebné zrušiť sankcie voči Rusku. Prečo by Slováci mali apelovať na ich zrušenie?
Sankcie škodia predovšetkým nám, Európanom. To je dosť hlúpy výsledok. Okrem toho, Rusi nikdy nekonajú pod tlakom. Svetovú veľmoc nemôžete sankcionovať a očakávať od toho nejaké pozitívne výsledky. To je absurdné. Prečo nikomu nezišlo na um zaviesť sankcie voči USA za ich inváziu do Iraku? Ak chcete veľmoci donútiť k dodržiavaniu pravidiel, musíte im ponúknuť spoluprácu. Toto na Rusov platí.
Ja sa považujem za priateľa Ruska, oceňujem úlohu dvojice Putin – Lavrov pri stabilizácii medzinárodných vzťahov, dokonca som presvedčený, že bez ich rozvážneho prístupu by bol svet už dávno vo vojne. To však neznamená, že budem sledovať ruské záujmy a vykrikovať, že Putin je náš prezident. To je šialené.
Sústavne upozorňujem na to, že geopolitické záujmy Európy budú vždy odlišné od záujmov Spojených štátov a Ruska. Myslím si, že to chápe čoraz viac ľudí s výnimkou proamerických a proruských trollov. Uplatňujem v politike pravidlo sústredených kruhov. Som Slovák a zasadzujem sa za jasnejšie formulovanie štátnych záujmov Slovenskej republiky. Som Slovan a želám si posilniť kultúrnu spoluprácu slovanských národov. Som Európan, keď ide o vymedzenie našej civilizácie a nášho spôsobu života voči ostatným. A som svetoobčan, keď ide o globálne problémy ako je napríklad klimatická zmena, odstránenie zbraní hromadného ničenia, svetový mier a podobne. Je to úplne prirodzené a nechápem, prečo v tom niekto potrebuje hľadať rozpor.
 
Aký je Váš postoj k tvrdeniu, že „muž je hlava rodiny – chráni ju a zabezpečuje ju finančne; matka je srdcom rodiny – vytvára teplo domova, vychováva deti“?
Možno vás prekvapím, ale považujem tradičný model rodiny za optimálny pre výchovu dieťaťa. No nie každý má toto šťastie. Sám som vychoval svojho syna a nech mi niekto skúsi povedať, že my dvaja nie sme rodina. A takéto stereotypy, že muž má zarábať a žena stáť pri sporáku, snáď patria do 19. storočia. Veď sa poobzerajte okolo seba. Nevideli ste fungujúce rodiny, v ktorých sú úspešné ženy a muži zarábajú menej? Všimli ste si, že polovica ľudí žije inak ako v modeli tradičnej rodiny? Toto zodpovedný a spravodlivý štát nemôže ignorovať. Tradičnú rodinu neohrozujú iné formy spolužitia, ale alkoholizmus, nevera, domáce násilie a chudoba. Preto potrebujeme zvýšiť sociálnu ochranu všetkých rodín, vrátane neúplných a menej tradičných, vrátane dôchodcov, zdravotne postihnutých a rodín bez príjmu.
 
Podpísali by ste Istanbulský dohovor? Potrebujú ho podľa Vás Slováci vzhľadom na viacero zákonov týkajúcich sa domáceho násilia?
Ja som vo viacerých vyjadreniach zdôraznil, že uprednostňujem schválenie prísnejšej domácej legislatívy, ktorá chráni ženy pred násilím, aby mohla prebehnúť flexibilnejšia diskusia v rámci celého hodnotového spektra slovenskej spoločnosti a nebol z nej nikto vynechaný. Vždy sa to zneužilo a prekrútilo, tak teraz to vysvetlím ešte raz. Robert Fico ešte ako premiér tesne pred Kuciakovou vraždou vyhlásil, že prijíma záväzok, že slovenská legislatíva bude v tomto smere ešte silnejšia ako medzinárodná a že všetko užitočné, čo bolo v Istanbulskom dohovore (pretože 99 percent jeho ustanovení je podľa neho užitočných), bude v slovenskom práve zakotvené. Doteraz sa nič nestalo, vláda neprijala jedno jediné opatrenie. Pritom naša legislatíva je dokázateľne nedostatočná. Chcete príklad? Len desať dní po tomto vyhlásení sa stala mladá vysokoškoláčka z Fiľakova Edita Varádyová obeťou brutálneho napadnutia zo strany svojho expriateľa. Chytil jej hlavu, z celej sily ju treskol o auto, zvalil ju na zem a zmlátil do krvi. Zlomil jej nos, rozbil peru, spôsobil otras mozgu a škaredé podliatiny pod oboma očami. Výsledok? Policajti jej neboli ochotní pomôcť, pýtali sa jej, čo s tým majú robiť a súd násilníkovi po siedmych mesiacoch vymeral smiešnu pokutu – zopár stoviek eur, hoci samotná liečba bola drahšia. Právnička krízového centra Slniečko potvrdila, že toto je bežná prax, že súdy dávajú za fyzický útok na ženu tie najnižšie možné tresty, pokuty. Ak by sme prijali Istanbulský dohovor, tak takéto násilie by bolo podľa článku 35 automaticky klasifikované ako trestný čin. Ja však nechcem na Slovensku kultúrne vojny.
Chápem, že niektoré ustanovenia, najmä článok 3, mohli konzervatívnejšie založených ľudí znepokojiť. Preto navrhujem, aby namiesto demagogických hádok o dokument, ktorý takmer nikto nečítal, bola prijatá prísnejšia domáca legislatíva. Tým zmizne problém Istanbulského dohovoru. V tomto smere treba vyvíjať tlak na vládu, nie hádať sa medzi sebou. Na Slovensku vždy budú žiť konzervatívnejší i liberálnejší ľudia, ale nemusia sa nenávidieť. Nemusíme spolu predsa vo všetkom súhlasiť, stačí, ak berieme ohľad na odlišné názory a záujmy ostatných ľudí. A práve v moderovaní tejto verejnej diskusie vidím jednu z hlavných úloh prezidenta, ktorý by mal ako hlava štátu chápať obe strany vnútropolitického konfliktu.

Na snímke Eduard Chmelár

 
Aký je Váš postoj ku kresťanským organizáciám? Pozvali by ste do paláca organizátorov a deti kampane Dobrá novina?
Bez najmenších problémov. Považujem to dokonca za svoju povinnosť. Chcem rešpektovať a podporovať všetky skupiny obyvateľstva. To znamená, že ma pravdepodobne neuvidíte na púti v Šaštíne, lebo nie som katolík a bolo by to odo mňa pokrytecké, ale vždy rád prijmem predstaviteľov kresťanských spoločenstiev, ktorých činnosť si vážim.
Rovnako sa chcem častejšie, nielen na novoročnom prijatí, stretávať s duchovnými autoritami a radiť sa s nimi o otázkach mravnej obrody tejto spoločnosti. Do tejto kategórie patria aj predstavitelia sekulárneho humanizmu, etici, filozofi a významní psychológovia. Skrátka Prezidentský palác bude otvorený pre každého. V mojom prípade sa nemôže stať, aby som niekoho bojkotoval iba preto, že mám odlišný názor na niektoré otázky. Napríklad to, že súčasný prezident Kiska si za celé funkčné obdobie nenašiel čas na prijatie zástupcov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov alebo Matice slovenskej, považujem za hanebné a neprijateľné.
 
V prípade potenciálneho zvolenia za prezidenta, ktorá politická osobnosť na poste premiéra by pre vás bola prijateľná pre pozitívnu spoluprácu?
Takto vôbec neuvažujem, prezident musí vedieť vychádzať s každým premiérom, ktorý vyšiel zo slobodných demokratických volieb. Prejavuje tým úctu a rešpekt voči voličom.
 
Koho považuje za “najťažší oriešok” na poste premiéra?
Platí to, čo som povedal pred chvíľou. Neviem si však predstaviť spoluprácu s niekým, kto nerešpektuje ústavu a demokratické zriadenie nášho štátu.

Sám ste uviedli, že chcete mať vplyv a nie moc. Nemyslíte si, že ako politický analytik máte oveľa väčší vplyv na verejnosť? Nemyslíte si, že ako prezident by ste museli viac korigovať svoje názory?

Vôbec nie. A nielen preto, že môj prístup do mainstreamových médií je obmedzený. Ale najmä preto, že analytik vysvetľuje, ako sa veci majú. Prezident môže povzbudzovať, ako by mohli veci vyzerať. Môže inšpirovať a nadchýnať pre veľké výzvy, vyzdvihovať zo slovenskej spoločnosti to najlepšie, čo je v nás, posúvať ju vpred, viesť ju k tomu, aby odhalila svoj skutočný potenciál. Lebo ak uveríme, že sme bezvýznamní, tak nimi aj ostaneme. Ale ak si trúfneme na veľké úlohy, tak budeme rásť s nimi.
 
 
Príspevok Chmelár: Sme vykorenení. Obávam sa, že pri najbližšom vojnovom konflikte o tento štát prídeme zobrazený najskôr Hlavné správy.