Praha 3. apríla 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Jozef Poliak)
 

České ministerstvo pre miestny rozvoj pripravilo pre vládu ďalší návrh zákona o sociálnom bývaní, ktorý sa ale stretol s ostrou kritikou odborníkov. Sputnik si položil otázku, či na Česko čaká záplava ghett, či nový zákon dokáže vyriešiť problém bývania pre ľudí v núdzi.

Ilustračné foto

Podľa Platformy pre sociálne bývanie v Čechách strata bývania hrozí viac než 100 000 ľuďom. Desiatky tisíc občanov stály domov nemajú. V nedávnej dobe Ministerstvo pre miestny rozvoj pripravilo pre novú vládu ďalší pokus o zákon, podľa ktorého poskytovať sociálne byty by mali obce s tým, že peniaze na to bude poskytovať štát. Myšlienka sa však stretla s ostrou kritikou, uvádzajú Novinky.cz.
Podľa Ministerstva systém sociálneho bývania má zabezpečiť iba sociálny nájom pre mladé rodiny s deťmi, seniorov, zdravotne postihnutých alebo bezdomovcov. Nový zákon počíta s tým, že budú stanovené podmienky, ktorí ľudia budú musieť splniť, aby dostali podporu v podobe sociálneho či dostupného bývania alebo nižšieho nájomného. Zásadným problémom je, že mnohé obce nemôžu sociálne byty ponúkať, pretože žiadne byty nevlastnia. Logicky sa v tomto prípade predpokladá výstavba nových sociálnych domov. Tento nápad však už vzbudil veľkú kritiku. Odporcovia tvrdia, že štát vybuduje tisíce ghett, čo spôsobí marginalizáciu sídlisk.
Ich obavám sa dá porozumieť. Pripomeňme si príklad osudu veľkorysého amerického projektu z 50. rokov: sídlisko Pruitt-Igoe v St. Louis v americkom štáte Missouri. Sídlisko bolo koncipované ako sociálne bývanie pre černochov. Životná úroveň ale veľmi skoro začala klesať a už na začiatku 60. rokov sídlisko vyzeralo ako obrovské ghetto. V 70. rokoch bola celá štvrť zdemolovaná.
Reorganizácia a zlikvidovanie sídlisk so sociálnym bývaním sa stalo veľkou otázkou i pre Veľkú Britániu. V roku 2016 vtedajší premiér James Cameron oznámil začiatok programu demolície skoro 100 „ghett” v historických centrách miest. Podľa Camerona sú tieto štvrte ideálnym prostredím pre páchanie zločinov a predaj drog. Na mieste starých sídlisk by malo vyrásť luxusné bývanie. Britská spoločnosť nový projekt značne kritizuje a nazýva ho „sociálnymi čistkami”. Odporcovia projektu prehlasujú, že kompenzácia za zlikvidovaný byt nie je postačujúca pre nákup nového v tej istej mestskej štvrti. Ľudia teda budú nútení sa presťahovať na okraj mesta, kde úroveň života je v značnej miere nižšia.
 
Existuje i pozitívna skúsenosť
V Európe a v USA prebiehajú debaty o sociálnej integrácii. V súčasnej dobe sa častejšie hovorí o nových trendoch ako decentralizácia a rozptylenie sociálneho bývania. Ide o prístupy, ktorých cieľom nie je orientácia na mesto, ale orientácia na jedinca. Vo Fínsku sa napríklad kombinujú projekty v jednom miestne a prístupy rozptýleného bývania, čím sa v značnej miere podarilo dosiahnuť redukciu dlhodobého bezdomovectva. Byty pre rozptýlené bývanie poskytuje organizácia Y-Foundation, ktorá vo Fínsku buduje nové sociálne nájomné bývanie. Bývanie sa nachádza v samostatných bytoch umiestených v bytových domoch.
Veľkú tradíciu sociálneho bývania má Francúzsko. Tam sociálne bývanie môžu záujemcovia získať formou subvencovaného bývania, kooperatívou alebo ako časť projektu neziskovej organizácie HLM — Habitation á Loyer Modéré. HLM vznikla v povojnovej dobe a jej prvými úlohami bolo stavanie a spravovanie sociálneho bytového fondu, kde nájom by mal byť nižší než tržný. Väčšinou však sú byty poskytované rodinám, kde aspoň jeden člen rodiny zarába.
Veľmi dobre si ale viedol francúzsky program Un Chez-Soi d’abord (2011-2016), ktorý prebiehal súčasne v štyroch mestách: Lille, Paríž, Toulouse a Marseille. Bývanie bolo poskytované súkromnými prenajímateľmi. Po roku program zaznamenal, že 80 percent účastníkov programu nielen že si udržalo svoje bývanie, ale zlepšilo sa i ich zdravie, životná spokojnosť a sociálna integrácia.
Je potrebné zmieniť, že i v Česku existuje dobrý príklad, ako systém sociálneho bývania môže fungovať. Jedná sa o brnenský projekt RAPID RE-HOUSING, ktorý je v Českej republike priekopníkom v tejto oblasti. Cieľom projektu bolo zisťovanie, či je prístup programu Bývanie predovšetkým vhodný pre riešenie bytovej núdze v Českej republike. Projekt bol uskutočnený s podporou Magistrátu mesta Brna a neziskovej organizácie IQ Roma Servis, ktorá bola preškolená priekopníkmi systému bývania predovšetkým v Európe — HVO Querido Discus. Výsledky vyhodnocoval vedecký tím z Ostravskej univerzity a Masarykovej univerzity.
Podľa prvých výsledkov z cieľových skupín niektoré rodiny vykazujú zlepšenie v oblasti ontologickej istoty, zamestnanosti a spávania sa k deťom. Očakáva sa, že na konci experimentu sa značne zlepší ich fyzické a psychické zdravie, školská dochádzka detí, rodinné rozpočty budú predvídateľnejšie a zníži sa anomia. Organizátori projektu očakávajú, že jeho úspech môže silno ovplyvniť riešenie bytovej núdze rodín v ČR.
Zatiaľ ale otázka sociálneho bývania v Českej republike zostáva otvorená. Či sa vláda rozhodne pre kontajnerové konštrukcie za mestom alebo si trúfne použiť brnenský príklad, to ešte len uvidíme. A čo si o novom projekte myslíte vy?
 

Príspevok Chce česká vláda zmeniť štát na ghetto? Argumenty pre a proti zobrazený najskôr Hlavné správy.