Praha 14. marca 2019 (HSP/Foto:tomio.cz)
 
V ostatnom období sa opäť rozprúdili debaty o vytvorení európskej armády, ale zároveň aj o zvýšení spolupráce v rámci NATO, investovaní väčších finančných prostriedkov do armády, posilnení základní NATO na východe Európy a pod. Niektorí politici a analytici však nevítajú myšlienku vytvorenia európskej armády ani členstvo svojej krajiny v NATO. Majú na to svoje dôvody

Tomio Okamura

Podobný postoj má aj český poslanec Tomio Okamura, ktorý na svojej facebookovej stránke napísal:
„Hovoríme „NIE“ armáde Európskej únie a „ÁNO“ referendu o našom členstve v NATO.  Česká republika vstúpila do Severoatlantickej aliancie (NATO) v roku 1999. Bohužiaľ, od nášho vstupu do NATO sa aliancia nechovala iba ako obranné spoločenstvo štátov, ale viedla tiež agresívne vojenské akcie v rozpore s medzinárodným právom. Predovšetkým je treba spomenúť agresiu proti Juhoslávii v marci 1999,“ pripomenul Tomio Okamura.
„Hnutie SPD presadzuje právo občanov rozhodovať v referende o členstve vo vojenských alianciách. Podporujeme užšiu obrannú spoluprácu štátov V4. Hnutie SPD absolútne odmieta vznik armády EÚ. Česká republika sa nesmie vzdať práva na vlastné ozbrojené sily podriadené veleniu prezidenta republiky. Bez vlastných ozbrojených síl neexistuje suverenita  krajiny. Česká armáda musí zmeniť koncepciu a budovať schopnosti pre obranu hraníc svojej  krajiny, a nie pre zahraničné intervencie. SPD presadzuje stiahnutie českej armády z bojovej  misie v Afganistane,“ podčiarkol v závere český poslanec Tomio Okamura.
Mnohí politici (a hlavne verejnosť) sa obávajú, že vytvorenie európskej armády bude mať za následok ďalšie oklieštenie suverenity každej členskej krajiny Európskej únie. Niektorí odmietajú účasť svojej krajiny v Severoatlantickej aliancii. Majú na to dostatok dôvodov: kde, kedy a ako NATO pomohlo dosiahnuť mier?
Ak si spomenieme vojenské konflikty po celom svete, ktoré vznikli v ostatných desaťročiach, zistíme, že veľkú väčšinu z nich zapríčinili Spojené štáty so svojimi spojencami v NATO – buď priamym napadnutím tej alebo inej krajiny pod falošnou zámienkou alebo sofistikovane a „neviditeľne“ vyprovokovali v niektorej krajine sociálne a národnostné konflikty, krvavé nepokoje a občiansku vojnu. Príkladov je neúrekom.
Práve preto myšlienka o referende o členstve krajiny v NATO, ktorú vyslovil Tomio Okamura, je dosť zaujímavá a určite zákonitá. Nemali by samotní obyvatelia krajiny rozhodnúť, či má byť ich štát členom „mierumilovného spolku“ NATO, alebo radšej bude mať štatút neutrálnej krajiny a potom by nehrozilo, že na jeho území vybudujú cudzie vojenské základne? Potom by nehrozilo ani to, že cudzie vojská, ktoré sa budú nachádzať na jeho teritóriu, by mohli vyprovokovať vojenský konflikt s iným štátom. A podobný konflikt  si obyvatelia danej krajiny neprajú. Určite netreba poukazovať na to, s ktorou krajinou stratégovia v NATO môžu vyprovokovať vojenský konflikt…
Tomio Okamura nechce, aby jeho krajina bola v NATO. Koľko Slovákov chce, aby Slovensko bolo v Severoatlantickej aliancii? Odvážil by sa niektorý slovenský politik navrhnúť referendum o členstve Slovenska v NATO? Prečo by Slovensko nemohlo byť neutrálnou krajinou? Veď tu máme príklady – u susedov.
Prečo, napríklad, v takom Švajčiarsku či Rakúsku sa neobávajú, že ich napadne ruský agresor? A nemusia na svojom území mať cudzie vojska a zbrane a riskovať, že ich zatiahnu do krvavého vojenského konfliktu. A radšej finančné prostriedky, ktoré by v prípade členstva v NATO mali investovať do nákupu zbraní a budovania základní, investujú do vedy,  školstva, zdravotníctva, do budovania ciest a infraštruktúry. Na záver iba čisto rétorická otázka: kto sa správa múdrejšie – Rakúšania a Švajčiari alebo…?
Eugen Rusnák
 
Príspevok Český poslanec odmieta vytvorenie európskej armády a navrhuje referendum o členstve krajiny v NATO. Našiel by sa taký politik aj na Slovensku? zobrazený najskôr Hlavné správy.