Časť 4: „Žena má právo na potrat, pretože je to jej telo.“ Naozaj?

Bratislava/Svet 25. mája 2015 (HSP/lifesitenews.com/Foto:TASR/AP-Fred Ernst)
 
Prečo a ako obhajovať Pro-Life
V predchádzajúcich článkoch sme vysvetlili fakt, prečo ľudský plod nie je iba „zhluk buniek,“ a tiež, prečo je považované za osobu. Niektorí potratoví aktivisti však budú ďalej tvrdiť: „Aj napriek tomu, že nenarodené deti sú ľudské bytosti, majú menej práv, než žena. Nikto by nemal nútiť ženu, aby slúžila ako prístroj kvôli udržiavaniu života niekoho iného. Žena má právo na potrat, pretože je to jej telo.“

Ilustračné foto

Jeden z potratových aktivistov pripustil, po tom, čo čelil ohromujúcim dôkazom, že nenarodené deti sú ľudské bytosti. Dodal však: „Ale to je v tejto tématike práva ženy na potrat nepodstatné.“
Ale ako môže byť ľudskosť dieťaťa irelevantná, ak zvažujeme otázku, či môže iná osoba mať právo zabiť ho? Nebola farba pleti podstatná pri otroctve? Alebo nebola ľudskosť Židov relevantná pri Holokauste?
To, že nenarodené dieťa je ľudskou bytosťou a aj osobou je jediná relevantná vec v celej potratovej diskusii.
 
„Právo na Možnosť Voľby“
Zatiaľ, čo som prezentoval pro-life postoj vo verejných školských kampusoch, zvykol som niekedy začať slovami, „Ja som pro-choice.“
Študentom sa okamžite viditeľne uľavilo, a niekedy mi aj zatieskali. Avšak potom som povedal,“ A preto, že som za možnosť voľby, verím, že každý muž má právo znásilniť ženu, ak je to jeho voľba. V podstate, je to jeho telo a my nemáme právo hovoriť mu, čo s ním môže a čo nemôže robiť.“
Po šoku, ktorý som spôsobil, som ich požiadal, aby mi ukázali omyl v mojom argumentovaní. Poukázali na to, že právo muža, aby si vybral, čo urobí, ignoroval škodu spôsobenú nevinnej žene, ktorej práva boli porušené.
A tak som sa opýtal, „Chcete mi teda povedať, že ste PROTI MOŽNOSTI VOĽBY?“
Potom študenti argumentovali, že niektoré možnosti voľby sú zlé a mali by byť ilegálne, a ja som sa opýtal, „OK, takže ste vlastne za možnosť voľby v niektorých oblastiach, a proti možnosti voľby v iných oblastiach. A podstatné teda pri rozhodovaní je, či ubližuje alebo neubližuje nevinným?“
Áno, všetci súhlasili.
Odpovedal som: „Takže mi hovoríte, že keď vám budem vedieť ukázať, že voľba ženy na potrat ubližuje alebo zabíja inú ľudskú bytosť, nebudete už viac za možnosť voľby pri potrate?“
Dúfal som, že budú počúvať svoj zdravý rozum, keďže ich logické úvahy boli úplne správne, avšak doteraz tieto logické závery nedokázali aplikovať na nenarodené deti a na oblasť potratov.
Je absurdné obhajovať konkrétnu voľbu iba tým, že je to voľba. Každá jedna dobrá alebo strašná vec, ktorá kedy bola urobená jedným človekom voči druhému bola súčasťou voľby.  Fakt, že je niečo voľba nám nehovorí absolútne nič o tom, či je alebo nie je správna alebo či má alebo nemá byť legálna.
 
Zákony, ktoré nevyhnutne limitujú voľbu
Napriek faktu, že muž si vyberá sám, čo chce alebo nechce robiť so svojím vlastným telom, nie je mu dovolené legálne sa odhaľovať. Existujú zákony trestajúce močenie na verejnosti, užívanie drog, prostitúciu, nedovolený vstup na pozemok atď, napriek tomu, že všetky tieto činy sú výsledkom voľby človeka, ktorá súvisí s jeho telom. Väčšina z nás s týmito zákonmi súhlasí aj napriek tomu, že obmedzujú osobnú slobodu, pretože ochraňujú práva a záujmy iných, ktorých osobná sloboda bola priamo alebo nepriamo porušená.
Moja ruka je časťou môjho tela, ale nemám slobodu ju použiť, aby som ťa udrel alebo od teba niečo ukradol alebo ublížil tvojmu dieťaťu – alebo svojmu dieťaťu. Nie si rád, že ma zákon obmedzuje, aby som nerobil čokoľvek so svojim vlastným telom, čo len chcem?
Všetci z nás sú za slobodnú voľbu bez reštrikcií zákona, keď ide o záležitosti ako napr. vybratie si miesta na bývanie, auta na jazdenie a tisíce iných záležitostí, ktoré sa týkajú osobných preferencií, ktoré nikomu neubližujú. Tiež sme za možnosť voľby v téme náboženstva, politiky a životného štýlu, aj napriek tomu, že si ľudia vyberú vieru alebo správanie s ktorými nesúhlasíme.
Ale väčšina z nás je za obmedzenie možnosti voľby, keď ide o vraždu, znásilnenie, únos, ozbrojenú lúpež, alebo zneužitie dieťaťa. Všetci by sme mali uznať, že akýkoľvek zákon, ktorý zakáže prenasledovanie inej osoby je z podstaty spravodlivý zákon.
 
Ale čo so ženskými právami a možnosťami?
Samozrejme, akékoľvek dve osoby sú rovnocenné a majú rovnaké práva. Preto, matka má právo žiť rovnako ako dieťa. Ale takmer vo všetkých prípadoch potratov, nejde o právo matky na život, pretože jej život nie je v nebezpečenstve. (Prípadom, keď je život matky naozaj v nebezpečenstve sa budem venovať v ďalších častiach pro-life série.)
Okrem zriedkavého prípadu tehotenstva po znásilnení (tiež sa tejto téme budem venovať neskôr), tehotná žena urobila rozhodnutia súvisiace s jej telom, ktoré vyústili do tehotenstva. Ženy sú slobodné vybrať si, či budú mať sex, alebo nie, či použijú antikoncepciu, alebo nie. Avšak, keď je žena tehotná, voľba, ktorú už predtým urobila vyprodukovala novú ľudskú bytosť. Ako poukazuje jedna žena: „Po tom, čo žena otehotnie, už si nemôže vybrať, či chce alebo nechce stať sa matkou. Už ňou je, keďže dieťa je už v jej maternici. Jediné, o čom môže rozhodnúť je, či to dieťa nakoniec bude živé alebo mŕtve.“
Keď sa dieťa narodí, žena si znovu môže vybrať: môže ho vychovať alebo ho dať na adopciu do milujúcej rodiny – jednej z milióna, ktoré čakajú na adopciu.
Prvé dve oblasti, keď žena robí rozhodnutie – či mať sex alebo použiť antikoncepciu – boli osobné a súkromné. Potraty nie sú ani osobné ani súkromné. Priamo súvisia so životom inej osoby, a preto sa stávajú predmetom riešenia slušnej spoločnosti. Ako by spoločnosť ochrańovala život matky, ak by ju niekto chcel zabiť, tak musí tiež spoločnosť ochrańovať život dieťaťa, ak ho niekto chce zabiť.
Áno, donosenie dieťaťa je prirodzený stav, ktorý prináša aj nepríjemnosti. Avšak iba menší počet žien je pripútaných počas tehotenstva k posteli. Väčšina tehotných žien žije sociálne aktívny život, je schopná pracovať, cestovať a cvičiť takmer do dňa pôrodu. Pre spoločnosť je opodstatnené, že očakáva od dospelého, aby žil dočasne aj s nejakými nepríjemnosťami, ak druhou alternatívou je zabitie dieťaťa. Bez ohľadu na ťažkosti, právo na životný štýl jednej osoby nie je väčšie ako právo na život inej osoby.
Dokonca, aj keď je tehotenstvo nechcené alebo náročné, je len dočasné. Keďže väčšina potratov sa vykoná medzi siedmym týždňom až šiestym mesiacom vývoja, reálny rozdiel medzi ženou, ktorá pôjde na potrat a ženou, ktorá dieťa donosí, nie je deväť mesiacov ale tri až sedem mesiacov. Zatiaľ, čo tehotenstvo je dočasný stav, potrat spôsobuje trvalý stav – smrť osoby.
Potrat sa netýka iba jedného tela
Potratoví aktivisti sa hádajú: „Každá žena má právo sa rozhodnúť, čo urobí so svojím vlastným telom.“ Ironicky, voľba potratu spôsobuje, že okolo 530 000 žien ročne v Spojených Štátoch nemá právo sa rozhodnúť, čo urobí so svojim telom. (To je zhruba počet dievčat potratených každý rok – približne polovica zo všetkých potratených detí.)
Filozof Mortimer Adler tvrdil, rovnako ako iní, že nenarodené dieťa je „súčasťou tela matky rovnakým spôsobom, ako je ruka alebo noha časťou žijúceho organizmu. Rozhodnutie individuála odstrániť rameno alebo nohu spadá do súkromnej oblasti – sloboda robiť, ako chce vo všetkom, čo nezraní iných, alebo nepoškodí verejný záujem.“
Avšak, časť tela je definovaná bežným genetickým kódom, ktorý zdieľa s ostatnými časťami tela. Genetický kód nenarodeného dieťaťa je ODLIŠNÝ od genetického kódu jeho matky. Každná bunka matkiných mandlí, slepého čreva, srdca a pľúc zdieľa rovnaký genetický kód. Nenarodené dieťa má  odlišný genetický kód a každá bunka jeho tela je jedinečne jeho, každá je odlišná od každej bunky v tele jeho matky.
Zygota (plod v najskorších štádiách vývoja) číňanky implantovaná švédskej žene bude stále číňankou, nie švédkou, pretože jej biologická identita je založená na jej genetickom kóde, nie na tele v ktorom sa vyvíja. Ak telo ženy je jediné, o ktoré v tehotenstve ide, potom by žena musela mať dva nosy, štyri nohy, dva páry odtlačkov prstov, dva mozgy, dva obehové systémy, dve kostry atď.  Polovicu času by v podstate matka mala aj semenníky a penis. (Chce sa niekto seriózne hádať, že mužské pohlavné orgány nenarodeného chlapca sú časťou ženského tela iba preto, že sa sa v jej tele nachádza?) Je jasným vedeckým faktom, že matka je jednou jedinečnou osobou a dieťa druhou jedinečnou osobou.
Ľudské práva pre Všetkých
Píšuc pre New York Times, pro-potratová Barbara Ehrenreich hovoarí, „Žena môže myslieť na svoj plod ako na osobu alebo iba ako na bunky závisiac od toho, či je tehotenstvo chcené alebo nie. Nie je to odrazom morálneho zmätku, ale iba aplikovania voľby.“
V tomto prístupe Alice v krajine zázrakov, voľba ženy nie je urobená na základe vedeckej a morálnej podstaty. Namiesto toho, jej voľba je jedinou dôležitou skutočnosťou, ktorá zahaľuje všetky ďalšie skutočnosti. Ale ak by spoločnosť fungovala týmto spôsobom, každé zabitie každého človeka by bolo ospravedlniteľné. Naozajstným problémom by nebola hodnota zabitého človeka, ale možnosť voľby toho, kto zabíja. Ak muž nechce svoju ženu, može o nej rozmýšľať ako o ne-osobe. Ak si vyberie zabiť ju, nebol by to „morálny zmätok,“ ale „aplikácia voľby.“
Ehrenreichová ďalej pokračuje, „Ba čo viac, žena môže rozmýšľať o plode ako o osobe, a stále zhodnotiť, že je nevyhnutné a morálne zodpovedné podstúpiť potrat.“
Nesmú nám uniknúť dopady tohto názoru. Tvrdí, že niekto môže uznať ľudskosť/osobovosť inej ľudskej bytosti, a stále mať pocit, že kvôli svojmu osobnému prospechu alebo uplatneniu voľby je legitímne a dokonca „morálne zodpovedné“ – zabiť tú osobu.
Aj napriek tomu, že toto je logický záver myslenia pro-choicerov, ak by sa reálne uplatňoval v poločnosti, v konečnom dôsledku by to znamenalo koniec všetkých ľudských práv a sociálnej spravodlivosti.
 
Randy Alcorn
preložila Viktória Dandárová
 
Príspevok Časť 4: „Žena má právo na potrat, pretože je to jej telo.“ Naozaj? zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Komentujte :)