Call of Duty sa vrátilo do 2. svetovej vojny, no aj po roku je multiplayer v Battlefield 1 lákavejším (Recenzia)

Príliš veľa dní som obetoval hraniu multiplayeru, len aby som sa presvedčil, že fakt nie je pre mňa. Doteraz som hral v multiplayeri len jeden diel (bol to nejaký Warfare, ale je ich toľko, že si nepamätám ktorý) a veľmi rýchlo som to vzdal. Príliš rýchle, bez šance taktizovať a na mini mapách. Som proste tím Battlefield, no na kampaň z druhej svetovej som sa tešil asi ako každý z vás. Call of Duty sa k nej vracia po takmer 8 rokoch, kedy FPS ovládla budúcnosť, pričom len Battlefield sa držal pri zemi. Nie žeby to bolo nesmierne kvalitné, ale séria dokázala, že mať milióny hráčov sa dá aj bez jetpackov a robotov, niečo, čo som nikdy nemusel. Návrat do minulosti ma teda minulý rok potešil. Síce to nebola druhá svetová a DICE nedokázalo naplniť potenciál prvej svetovej, bol to krok správnym smerom. V dnešných dňoch je už na pultoch obchodov Call of Duty WWII, ktorému sa darí oveľa lepšie ako posledným dvom predchodcom. Nie je to tak, že by Activision počúval fanúšikov a hráčov, jednoducho im bolo jasné, že predaje budú aj naďalej upadať, ak sa s dejom a zasadením nič nespraví. A tak prišlo WWII. Obávam sa, že budúci rok to bude zase niečo futuristické, ale je viac než pravdepodobné, že uvidíme aj nový Battlefield, takže to bude aspoň zaujímavý súboj. Už len, aby sa do tej druhej svetovej vrátilo Medal of Honor a dostali sme aj nový diel Brothers in Arms. Dovtedy sa však budeme musieť uspokojiť s tvárou Josha Duhamela hrajúceho večne nespokojného a "toho zlého" nadriadeného vo vašej čate. 
 
Hru si môžete za výhodnú cenu kúpiť v obchode Ciernydrak.sk
Shadow of War (Recenze)
 


Voláte sa Daniels a spoločne so svojimi bratmi v zbroji oslobodzujete Európu naprieč niekoľkými rokmi a krajinami. Celé to sprevádza patričná dávka prehnaného patriotizmu, pokusov o humor či pár podarených scén odzrkadľujúcich atmosféru počas niektorých bojov a situácií, aké mohli chlapi zažiť len na fronte. Občas sa to Sledgehammer Games podarilo, občas nie. Celkový dojem je však pozitívny. Je to predsa 2. svetová, takže niekoľko plusov si u mňa štúdio získalo už len týmto zasadením (hoci sami chceli urobiť nejaký xy Warfare 2, ehm). K pozitívám môžeme rovno prihodiť aj návrat lekárničiek, podarené cutscény a pár stealth pasáží. Pocit zo strieľania je skvelý a lokácie sú nanajvýš podarené. Gameplay teda pôsobí zábavne, oveľa viac než pri Battlefield 1 a iných konkurentoch. Druhá svetová je proste druhá svetová. Aj v nej sa však nachádzajú negatíva.Tým prvým, na ktoré by som chcel upozorniť, je predvídateľný príbeh jednotky, nulové sympatie voči postavám (až na Zussmana, čím sa akosi vytratili slová o tom, aké emotívne so zameraním na postavy to má byť) a pár ďalších neduhov. Ak budete hrať na ťažšej obtiažnosti (ja som zvolil najnáročnejšiu, čím sa mi predĺžil aj singleplayer, ktorý mi tak zabral cca 10 hodín, čo je dosť slušné. Samozrejme, všetci by sme prijali dlhšiu kampaň, ale to sa asi nikdy nestane, obzvlášť, keď je centrom týchto FPS hier multiplayer. Na nascriptovanú kampaň tak nezostane toľko času a peňazí, čo je škoda. Aj tak je to viac než u konkurencie a musím povedať, že som si to užil.
 
Pravdepodobne však menej ako ostatní, ktorým vadilo príliš množstvo scriptov (scéna s vlakom je proste niekde úplne inde). Problémom je aj AI, či už vašich spolubojovníkov ako náckov samotných. Tí vás trafia z akejkoľvek pozície bez ohľadu na to, či vás reálne majú šancu vidieť (vy ich samozrejme uvidíte až po presunutí o pár desiatok centimetrov, no oni vás uvidia a trafia aj cez milimetrové škáry). Na druhej strane, na úrovni Veteran ich zabijete len ťažko.
 

 
Ani headshot nikdy nič nerieši, väčšinou ich aj samotným Garandom musíte trafiť medzi oči dvakrát, čo je úplne smiešne. Nepomáha ani fakt, že v boji ste na to úplne sami. AI vašich spolubojovníkov je priam tragická. Absolútne vám nepomáhajú, nácka pošlú k zemi len slávnostne a väčšinou fungujú len ako živé terče. Teda do chvíle, kedy sa nedostanete na dostrel vy. V tej chvíli sa všetci náckovia obrátia smerom na vás a nikoho iného si nevšímajú. O AI teda môžeme s pokojom povedať, že je tragická na oboch stranách. Jediný zmysel v prítomnosti vašich spolubojovníkov je v tom, že vám čas od času môžu hodiť lekárničku či náboje. 
 
Veľkým sklamaním je pre mňa aj vylodenie v Normandii. Zďaleka som nevyskúšal všetky hry zobrazujúce túto legendárnu vojenskú akciu, no bol by som veľmi prekvapený, ak by sa našla nejaká AAA vojnová hra, ktorá by ju spracovala horšie. Začiatok je skvelý, s množstvom mŕtvych amerických vojakov, plážou vymaľovanou do červena a niekoľkými ľudskými orgánmi a končatinami. Prejde však minúta a vy sa razom ocitáte v zákopoch. Na obtiažnosti Veteran som pri postupe plážou zomrel asi len jediný raz, a tak sa smutne obzerám za MoH: Allied Assault. Deň D je v CoD: WWII obrovským sklamaním, či už hovoríme o náročnosti, originalite, nevyužitom potenciáli cutscén a hrateľnosti celkovo. 
 

Keď si to všetko spojíme, vyjde nám, že kampaň je zábavná a vydrží na množstvo hodín, no neponúka nič nové a dej je, rovnako ako postavy, nezaujímavý a bez emócií. AI je tragická, cutscény sú miestami až príliš nascriptované a prehnané a obtiažnosť Veteran je viac frustrujúca než vyzývajúca. Objektívne tu máme viac negatív ako pozitív, ale nemôžem si pomôcť, po tých rokoch je predsa len fajn byť medzi tými chlapcami z druhej svetovej. Potenciál tu však bol rozhodne väčší. Konečne teda môžeme pristúpiť k multiplayeru. Ten je na úkor plynulosti graficky výrazne slabší. Zatiaľ čo singleplayer je na pomery série vizuálne úžasný, všetky aspekty grafického spracovania sa v multiplayeri výrazne zhoršili. Veľmi mi to však nevadilo, keďže v tomto prípade skutočne nemáte čas obzerať sa po mapke. Rovnako ako v predošlých dieloch, aj tu je totiž multiplayer extrémne rýchly. Dlho som si nevedel zvyknúť na absenciu taktizovania, na rýchlejší gameplay, 2-3x horšie Kill/Death ratio či príliš rýchle zabíjania/úmrtia.
 
Zatiaľ čo v Battlefielde musíte dvakrát rozmýšľať, či budete po niekom strieľať na 50 metrov, obzvlášť, ak sa pohybuje alebo mu trčí len kúsok tela, v CoD nemáte o čom váhať. Strieľajte na všetko, čo sa pohybuje a pokiaľ vás niekto nezabije skôr, takmer určite sa dočkáte úspešného killu. Na zabitie súpera skutočne nepotrebujete veľa nábojov. Musíte sa však veľmi obratne obracať, keďže ďalších 5 na váš číha v okruhu pár ďalších metrov. Klasicky tak bojujete v štýle 6 versus 6. Na výber je medzi 5 divíziami, ktoré nahradili klasické triedy. 
 


Problém mi robila aj väčšina módov. Je ich tu viac než dosť, no žiadny ma až na novinku War Mode nebavil. Jednak je to tým, že väčšina hráčov ignoruje skutočnú úlohu módu (najviac ma dostávali do varu hráči, ktorý v Capture the Flag ukradli protihráčom vlajku a následne sa s ňou hrali na Ramba a behali po mape miesto toho, aby ju doniesli do vlastnej zóny a získali tak bod), jednak spawn systémom.
 
Druhý bod je však značne subjektívnym problémom, keďže dlhoroční hráči série nemajú problém s tým, že taktika ide von oknom a jednoducho sa máte čo najrýchlejšie pohybovať po mape a zabíjať protihráčov, častokrát spamujúcich sa aj priamo za vami. Tu môžeme kritizovať aj veľkosť máp, ktoré robia spawnovaciemu systému problémy. Ak sa totiž prebojujete ako jediný člen tímu na územie protihráčov, budú sa spawnovať priamo pred/za vami. Viete si predstaviť, aké to musí byť, keď vás niekto sejme už pol sekundy po naspawnovaní. Nepomáha tomu ani fakt, že sa spawnujete prakticky okamžite po úmrtí, čo len dodáva na všeobecnej rýchlosti multiplayeru, ktorý tak hráčov nenúti premýšľať ani správať sa takticky. Nemá to zmysel, keď vás zabije protihráč, ktorého ste zabili doslova pred 3 sekundami. Call of Duty jednoducho nie je pre každého, akosi sa ale stalo centrom pre deti a arogantných hráčov ignorujúcich základné motívy daných multiplayerových módov. Čo nás privádza k War Mode, najlepšiemu módu nového Call of Duty, ktoré aspoň trochu dáva priestor taktizovaniu a pomalšiemu pohybu. Protihráči sú totiž stále pred vami, nikdy sa nenaspawnujú za vás a vy postupujete po mape podľa toho, či ste dokázali vybudovať most, zničiť headquarters nepriateľa či úspešne eskortovať tanky za nepriateľské línie. Viete, kde približne sa nepriateľ vyrojí, viete sa vopred pripraviť a taktiež viete, kde sa bude zdržiavať najviac.
 

War Mode je nepochybne skvelým prídavkom (aj keď tie nie úplne originálnym), o to viac zamrzí, že je hrateľný len na žalostných 3 mapkách. Nakoniec, v celom multiplayeri sa nachádza len 9 máp, čo je vzhľadom na príliš krátke kolá a ich rozlohu problémom. Stačí jedno kolo, aby ste každý z nich dokonale spoznali. Po dvoch dňoch sa vám teda pokojne môže stať, že sa vám väčšina z nich zunuje. Activision určite pridá ďalšie mapy a obohatí aj War Mode, no budeme si musieť priplatiť a ja už teraz nevidím dôvod, prečo by som mal multiplayer hrať aj naďalej, takže moje peniaze rozhodne neuvidia. Čo sa týka hrateľnosti v multiplayeri, okrem toho, že je až príliš rýchly, s ním mám aj iné problémy. Kemperi-sniperi by mali byť z hry vyhodení. Úprimne, vzhľadom na veľkosť máp a charakteristiku rýchleho multiplayeru by tu sniperi nemali vôbec čo hľadať, ale to by sa Activision musel pustiť aj do otvoreného boja proti otravným quick-scoperom, takže vieme, že sa to nestane. Extrémne mi vadilo aj zabugované šprintovanie. Niekedy vám hra dovolila šprintovať 3 sekundy, niekedy 5 sekúnd, inokedy zase ešte dlhšie. Šprint však bol neustále prerušovaný bez ohľadu na to, či po vás niekto páli, v ceste stojí prekážka alebo či vôbec držíte na ovládači iné tlačitko ako pravý analóg. Ide o nesmierne iritujúci prvok hrateľnosti, obzvlášť, keď sa v hre ako CoD musíte pohybovať čo najrýchlejšie.
 
Príjemný nie je ani recoil, a teda spätný ráz pri strieľaní. Ten je vo všetkých prípadoch takmer nulový, a tak môžete držať tlačítko streľby bez akejkoľvek snahy o vyrovnanie zbrane. Zabíjanie na diaľku je tak veľmi jednoduché. Aký je teda celkový dojem? Veľmi zmiešaný. Multiplayer v Call of Duty sa vďaka novému prírastku zmenil vďaka absencii jetpackov a podobných vymožeností, no stále ide o veľmi rýchle zabíjanie bez taktizovania, kde však potrebujete určitý skill. Stále sú tu prítomné kill streaky, stále to hrajú arogantní hráči bez úmyslu spĺňať úlohy v jednotlivých módov, no ak ste ochotní pristúpiť na to a zmieriť sa s nízkym Kill/Death skóre, pravdepodobne sa zabavíte.
 

 
Ja som si War Mode užil, no ak budem mať chuť zastrieľať si proti hráčom z celého sveta vo vojnovom FPS, nabudúce siahnem po Battlefielde. Skutočne je to len o preferenciách ohľadom gameplayu. Buď ste tím Battlefield alebo ste tím Call of Duty. Tento rok však nové CoD haniť nijako nebudem. Vrátilo sa do druhej svetovej, multiplayer ponúka pár svetlých momentov a dlhoroční hráči série si ho pravdepodobne užívajú. Nebyť Zombie módu, recenziu by sme aj mohli ukončiť, no keďže je prítomný aj tu, niečo si o ňom povedať musíme. V prvom rade by bolo vhodné poznamenať, že matchmaking funguje (respektíve nefunguje) katastrofálne a zo šiestich pokusov o co-op som päťkrát hral sám prvých 5 vĺn a následne som to vzdal. Raz sa mi podarilo pripojiť k hre s ďalšími dvomi hráčmi. Tí už však boli za 10. vlnou, takže mali slušne našporené skóre, za ktoré si kupujete rôzne vylepšenia a zbrane, zatiaľ čo na mňa vybehla horda zombíkov a ja som im mal odolať s ručnou zbraňou.
 

 
Matchmaking navyše vôbec neberie v úvahu, či ste zombie mód hrali viac ako 5 minút a či mapu poznáte. Síce som sa nejako ubránil a našiel rýchlo lepšiu zbraň, no trvalo mi dve vlny, kým som na mape našiel svojich spoluhráčov a dostal sa k lepšej zbrani. V tej chvíli som však bol zabitý, keďže padnete po dvoch-troch úderoch, čo mi príde príšerne náročné. Oživit sa ma nepodarilo, keďže okolo mňa behalo 10 zombíkov, a tak som zomrel a zombie mód vypol. Ak ho nezačnete hrať vo štvorici od prvej vlny, je to totiž neuveriteľný bordel s otrasným matchmakingom a jedinou mapou na launch hry. Zhrnuté a podčiarknuté? Bavil som sa. Či už to bol singleplayer plný chýb a nedotiahnutých aspektov, kde sa nepodarilo takmer nič z toho, čo nám vývojári sľubovali alebo dynamický multiplayer, dokázal som si nájsť štýl, ktorý ma zabavil. Avšak, nebyť zasadenia do druhej svetovej, zrejme by to finálne hodnotenie šlo o bodík-dva nižšie. Takto je to ďalšie priemerné FPS s tragickou AI, prehnanými scriptmi a s nesympatickými postavami. Multiplayer vám musí sadnúť, no ak sa tak stane, je tu veľká šanca, že si ho obľúbite. Ak vám však má vydržať celé mesiace, budete musieť investovať, a to poriadne, keďže v hre je stále len 9 máp, pričom pre skvelý War Mode dokonca len 3. Nevyužitý potenciál návratu do 2. svetovej vojny zamrzí, no od Call of Duty sme toho asi ani viac čakať nemohli. 7/10PS: Singleplayerové misie v tanku či v lietadle sú veľmi podarené, obzvlášť lietanie je spracované lepšie ako u konkurencie, no v oboch prípadoch sa radosť skončí skôr než sa do toho naplno vžijete. PS2: Vykradnutie Tower sociálneho hubu z Destiny nie je prekvapivé, ale pre vojnové a multiplayerové FPS je to absolútne zbytočné. V Headquarters som strávil minimum času, hoci si v ňom chodíte po výzvy, loot boxy a iné zbytočnosti. Výzvy mali byť plniteľné automaticky, respektíve vyberané počas lobby. Toto hráčov len otravuje. 
 

ZDROJ >>

Komentujte :)