Lekári sú podľa jej slov prekvapení, že nezomrelo viac ľudí, vzhľadom na to, koľkým z nich spôsobila peľová búrka zastavenie srdcovej činnosti a ťažkosti s dýchaním. „Teší ma, že sme nemali viac úmrtí, hoci aj tieto štyri úmrtia boli priveľa,“ citovala Hennessyovej vyjadrenie pre médiá tlačová agentúra AP.

Silná búrka zasiahla Melbourne v pondelok večer, pričom uvoľnila z kvitnúcich rastlín dažďom napučané peľové zrná, z ktorých sa dostalo do ovzdušia obrovské množstvo alergénov. Malé peľové čiastočky prenikli ľuďom hlboko do priedušiek. Takmer tretina pacientov, ktorí dostali v pondelok astmatický záchvat, uvádzala, že nikdy predtým astmu nemala.

Hennessyová povedala, že po nebývalej búrke v Melbourne zostáva na jednotkách intenzívnej starostlivosti ešte deväť takýchto pacientov. Experti sa pokúšajú zistiť, či je možné peľové búrky predpovedať. Pracovníci Austrálskeho meteorologického úradu a ďalších vládnych agentúr o tom dnes diskutovali s peľovými odborníkmi.

„Búrky a vysoké hladiny peľu v ovzduší sa vyskytujú v tomto období roka relatívne často, ale nie vždy vyústia do búrkovej astmy,“ povedal botanik z Melbournskej univerzity Ed Newbigin, ktorý riadi hlavnú stanicu pre monitorovanie peľu v Melbourne. „Zrejme budeme môcť zistiť, aké sú podmienky pre vznik búrkovej astmy, a prísť, ak už nie s perfektným, tak prinajmenšom s dobrým systémom predpovedania,“ dodal.

Vôbec prvý prípad búrkovej astmy zaznamenali v Melbourne v roku 1987. Podobné peľové búrky s astmou sa vyskytli aj v USA, Kanade, Británii a Taliansku. Samotné Melbourne zažilo podobne silnú peľovú búrku naposledy v novembri 2010.