Rezolúcia Európskeho parlamentu, v ktorej Sovietsky zväz prirovnávajú k fašistickému Nemecku, ukazuje, že Európa začína byť drzá, domnieva sa autorka bulharských novín Duma Velislava Dyrevová

Ilustračné foto

Vo svojom materiáli autorka uvádza mnohé udalosti predchádzajúcej druhej svetovej vojny, na ktoré Európa predvídavo zabúda. Jednou z mnohých takýchto udalostí je podpísanie Mníchovskej dohody v roku 1938 medzi Nemeckom, Talianskom, Veľkou Britániou a Francúzskom.

Anglicko a Francúzsko, ktorých divízie vyzbrojili päťkrát lepšie a, ktoré mohli zneškodniť Hitlera, odsúdili Československo k záhube. [Britský premiér Neville] Chamberlain presviedča Hitlera, že ten získa všetko bez vojny a bez omeškania <>. Zo severu sa vrhajú na Československo Poliaci ako krvilačné hyeny (Churchill), z juhu ďalšie hyeny Maďari, zo západu Nemecko. Československo teraz nie je, je protektorát Čechy a Morava. Poľsko odmieta prepustiť sovietske vojská na pomoc Československu. Cesta k vojne je otvorená, píše autorka.

Noviny tiež pripomínajú, že pred začiatkom druhej svetovej vojny pakt o neútočení podpísali s Nemeckom Anglicko, Francúzsko, Litva, Dánsko, Estónsko a Lotyšsko, ale vzniká dojem, že takáto zmluva existovala iba medzi Nemeckom a ZSSR.

A teraz urobte čiaru. Zaškrtnite všetko vyššie uvedené. Vymažte to zo svojho vedomia. Nebolo to. Nič sa nestalo. Anglicko a Francúzsko nepodpísali rozsudok smrti Československu a tým celej Európe, Poľsko a Nemecko si nedelili Československo na časti spoločne s Hitlerom; Poľsko sa nestalo nesmrteľným ako hyena Európy, pretože zo seba robí nevinnú obeť; nie je žiadny anšlus [pripojenie Rakúska k Nemecku], nie je žiadna Guernika [bombardovanie španielskeho mesta Nemeckom počas občianskej vojny v roku 1937], nie je žiadny pakt proti Kominterne [v roku 1936 medzi Nemeckom a Japonskom], nie je žiadny Oceľový pakt [v roku 1939 medzi Nemeckom a Talianskom], nie je Mníchovská dohoda. Vôbec. Nikto nikdy neuzavrel žiadnu dohodu s Nemeckom. Iba Kremeľ,” uvádza sa v materiáli.

Európa tiež zatvára oči pred reakciou svetových vodcov tej doby, píše novinárka.

[Оnа] zabúda, že 23. júna, deň potom, čo nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, budúci prezident Harry Truman vyhlásil: Nech sa Rusko a Nemecko vzájomne zabíjajú čo najviac.

Zabúda, že druhý front otvorili  za 1079 dní po útoku Nemecka na ZSSR. 1079 dní “spojenci chladnokrvne pozorujú masaker organizovaný Hitlerom. Nakoniec Churchill trval na druhej fronte nie kvôli spojeneckej zodpovednosti, ale pretože Sovietske Rusko začalo byť smrteľne nebezpečné. Je potrebné okamžite vytvoriť nový front proti jeho bleskovej ofenzíve, aby ruskí barbari zostali pokiaľ možno čo najďalej na východe, píše Dyrevová.

Podľa autorkinho názoru Európa, ktorá považovala pakt MolotovaRibbentropa za príčinu začiatku vojny, pritom aj naďalej podporuje nacistické prejavy v európskych krajinách.

[Ona] rešpektuje a povzbudzuje nacistov práporu lotyšského Waffen SS, ktorí ničia ulice Rigy. Zhromaždenie ultrapravice z celého sveta v Blaiburgu, ktorá oslavuje chorvátskych nacistov, ustašovce a ich führera Anteho Pavelića, ktorý zostal v histórii ako rozparovač Balkánu. Oslavy pri Narve na počesť preživších nacistov 20. estónskej divízie SS. A samozrejme samozrejme! banderovcov, ktorí vykonali neonacistický prevrat, <>, vyhlásila novinárka.

Podľa autorkiných slov Európa touto rezolúciou iba ukazuje vzťah k sebe samotnej.

Európa, presnejšie povedané, európski pravičiari začali byť drzí vo svojej divokej snahe vyrovnať skóre s Ruskom. Ako pomsta víťazom v druhej svetovej vojne. Takáto Európa vedie samovražednú vojnu proti sebe a svojej minulosti. Ako by sa za ňu hanbila. A na to dôvod, uzavrela autorka.

Pre rezolúciu O dôležitosti európskej pamäte pre budúcnosť Európy 19. septembra hlasovalo 535 európskych poslancov, proti bolo 66, zdržalo sa hlasovania 52 účastníkov. Z poslancov Európskeho parlamentu, ktorí zastupujú Bulharsko, hlasovalo pre 11 ľudí, traja boli proti, jeden sa zdržal hlasovania a dvaja poslanci neboli prítomní.

Zdroj