Praveké rytiny pripomínajúce mriežku pre piškvorky objavil medzinárodný vedecký tím v jaskyni na Gibraltári na juhovýchodnom cípe Pyrenejského polostrova. Dielo je datované do doby staršej než 39.000 rokov a podľa sprievodných artefaktov je pripisované neandertálcom. Vedci uviedli, že ide o doposiaľ najpresvedčivejší dôkaz, že títo hominidi tiež vytvárali jaskynné umenie, čo bola činnosť pripisovaná bez výhrad zatiaľ len moderným ľuďom. Bádateľský tím vylúčil, že by nájdené zárezy vznikli mimovoľne alebo náhodou. Nie je však jednoznačné, čo praveká rytina predstavuje, podľa vedcov mohlo ísť o mapu alebo napríklad varovanie pre ostatných, že jaskyňa už niekomu patrí. Tvorba malieb alebo rytín na stenách jaskýň je považovaná za posun vo vývoji poznávacích schopností človeka. Takéto správanie bolo prisudzované výlučne moderným ľuďom a bolo doteraz považované za deliacu hranicu medzi našimi priamymi predkami a ostatnými hominidmi, vrátane neandertálcov. Bádatelia dodali, že táto abstraktná rytina o celkovej ploche asi jeden meter štvorcový je navyše prínosom k celkovému poznaniu kreativity a inteligencie neandertálcov. Pravekí ľudia žili aj na území mesta Bojnice, ktoré sú vzácnym náleziskom dávneho sveta neandertálcov. V areáli Prepoštskej jaskyne (dnes Múzeum praveku) boli objavené bohaté stopy po pravekom živote. Neandertálski lovci, ktorí tu žili, zanechali po sebe dôkazy v podobe kostí ulovených pravekých zvierat i tisíce kamenných nástrojov, ktoré si vedeli dômyselne zhotoviť. Viac na: www.bojnice.eu

Projekt financovaný z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby SR.