Budapešť 20. októbra 2017 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-Martin Kramara)

Pražský kardinál Dominik Duka, đakovsko-osijecký arcibiskup Đuro Hranić, krakovský arcibiskup Marek Jędraszewski a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský sa na pozvanie budapeštianskeho kardinála Pétra Erdö a predsedu maďarskej biskupskej konferencie Andrása Veresa, biskupa Györu, v dňoch 18. a 19. októbra zišli na spoločnom stretnutí v Budapešti. Na záver stretnutia vydali spoločné komuniké, ktoré prinášame v plnom znení.
Ilustračné foto

Zástupcovia biskupských konferencií Českej republiky, Chorvátska, Poľska, Slovenska a Maďarska zídení v Budapešti – potom, čo navštívili historické mesto Visegrád, miesto na ktorom sa zodpovední predstavitelia našich národov stretávali pri rozličných príležitostiach už od stredovekých čias – a potom, čo sa spoločne pomodlili v Ostrihomskej bazilike pred oltárom sv. Vojtecha, mučeníka a pražského biskupa, nášho spoločného svätého patróna, diskutovali o aktuálnych výzvach, ktorým čelia naše miestne cirkvi.
S oddanosťou si osvojujeme túžbu Svätého Otca Františka usilovať sa “o nové a odvážne nadšenie pre tento milovaný kontinent,” teda pre Európu. S radosťou sa pridávame k Rade európskych biskupských konferencií v tvrdení, že “Cirkev miluje Európu a verí v jej budúcnosť: Európa nie je len územie, ale aj duchovná výzva” (Záverečné posolstvo Plenárneho zasadanie CCEE, Minsk, 28. september – 1. október 2017).
Európska identita, okrem geografických faktorov, je predovšetkým kultúrnou identitou. Jednou z najväčších inšpiratívnych síl tejto kultúry bolo – a napriek všetkej sekularizácii stále je – kresťanské náboženstvo. Charakteristickou črtou európskej identity je prítomnosť mnohých národov, ktoré majú svoj jazyk, kultúru, historickú skúsenosť a osobitnú schopnosť čeliť výzvam tak individuálneho, ako aj spoločenského ľudského života.
V tejto rôznosti vnímame bohatstvo stvorenia a Boží dar – dar, ktorý musíme uchovávať, chrániť, rozvíjať a stále viac používať pre dobro celého ľudstva. Národná príslušnosť nemôže byť dôvodom pre nepriateľstvo či pohŕdanie druhými, ale skôr pomocou pre chápanie a rešpektovanie odlišných národov a kultúr.
Európa musí byť skutočnou rodinou národov, ktorej členovia si jeden druhého vážia, navzájom sa poznajú a snažia sa o spoločné hodnoty. Preto pokladáme za nevyhnutné, aby sa národy Európy lepšie poznali, a tak si mohli rozumieť, vzájomne sa rešpektovať, chcieť dobre jeden druhému a cítiť sa členmi tej istej rodiny. Informačná technológia otvára nesmierne možnosti pre takéto vzájomné poznanie.
Modlíme sa a pracujeme:
– za Európu, ktorá rešpektuje ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť, a ktorá je miestom prijatia pre rodiny;
– za Európu, ktorá rešpektuje individuálnu i kolektívnu náboženskú slobodu vlastnú každej osobe na základe jej dôstojnosti;
– za Európu, ktorá národom umožňuje správnym spôsobom rešpektovať tie náboženstvá, ktoré väčšinovo prispeli k stvárneniu ich kultúry a identity.
S pohostinným pohľadom objavujeme a vidíme Krista vo všetkých ľudských osobách, predovšetkým v chudobných, trpiacich, bezdomovcoch a tých, ktorých postihla vojna a musia opúšťať svoju vlasť. Preto ponúkame konkrétnu pomoc našich biskupských konferencií utečencom, ktorí žijú na Blízkom východe a čakajú na možnosť vrátiť sa do svojich miest a obcí. Cítime osobitnú solidaritu s tými, ktorí podstupujú násilie a prenasledovanie za svoju kresťanskú vieru. Ich svedectvo a vernosť je duchovnou posilou aj pre kresťanov v našich krajinách.
Mučeníci z čias nacizmu a komunizmu zabití v našich krajinách nás učia odpusteniu, milosrdenstvu a duchovnému zmiereniu. Prosíme o ich príhovor za mier, zmierenie a autentický rozvoj ľudskej rodiny.