„Tí, ktorí si myslia, že nadišiel čas rozpadu Európy na kúsky a  rozdelenia na jednotlivé národy, sú na omyle. Bez Európskej únie nebudeme ako jednotlivé štáty existovať,“ zdôraznil Juncker. Spresnil, že európsku integráciu nemožno ďalej vysvetľovať len cez jej minulosť, ale treba ľuďom vysvetliť hlavne to, čo môže priniesť do budúcnosti. „Európa je najmenším  kontinentom na svete a len spolu môžu mať európske národy vo svete vplyv,“ dodal.

Podľa Junckera v súčasnej dobe predstavuje hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie 25 percent svetového hospodárstva, avšak do desiatich rokov HDP EÚ klesne na 15 percent a o 20 rokov ani jeden členský štát EÚ sám za seba nebude členom skupiny G7. Šéf eurokomisie, ktorý je zástancom otvorenosti voči migrantom z krajín mimo Európy, upozornil aj na stratu „demografickej váhy“ EÚ za ktorou je starnutie obyvateľstva. Pri tejto téme pripomenul, že na začiatku 20. storočia Európania predstavovali 20 percent ľudstva, teraz je to do sedem percent, ale na konci 21. storočia pri odhadovanej 10-miliardovej populácii sveta Európania budú tvoriť jej štvorpercentnú časť. 

Juncker, ktorý dnes oslavuje 62. narodeniny, je jediným európskym politikom, ktorý sa 9. decembra 1991 aktívne zúčastnil na summite v Maastrichte. Vtedy bol ministrom financií Luxemburska. Na tomto sumnmite sa vtedajší lídri 12 európskych krajín rozhodli premenovať Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) na Európsku úniu. Maastrichtská zmluva, ktorá bola podpísaná o dva mesiace neskôr, 7. februára 1992, je považovaná za významný krok pre hlbšiu európsku integráciu.