Štrasburg 13. marca 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR/AP- Matt Dunham)

O budúcich pobrexitových vzťahoch Európskej únie a Británie budú s hlavným vyjednávačom EÚ pre brexit Michelom Barnierom v utorok v Štrasburgu diskutovať zástupcovia Európskeho parlamentu (EP). Na plenárnom zasadnutí sa europoslanci dotknú aj témy viacročného finančného rámca (VFR) po roku 2020

Ilustračné foto

Svoju víziu budúcich pobrexitových vzťahov medzi EÚ a Britániou predstavitelia EP predostrú pred zasadnutím Európskej rady, ktorá sa zíde v Bruseli 22.-23. marca. Hlavy štátov a vlád krajín EÚ by mali na marcovom zasadnutí Európskej rady schváliť usmernenia Rady pre rokovania o budúcich vzťahoch medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom. Jedným z hlavných bodov diskusie zástupcov zákonodarného orgánu EÚ bude aj “zaplátanie rozpočtovej diery”, ktorú spôsobí odchod Spojeného kráľovstva z Únie. Ten bude pre financie Únie znamenať stratu niekoľkých miliárd eur ročne.
Návrhy usmernení Rady a Komisie o rámci pre budúce vzťahy sa týkajú najmä bezpečnosti, obchodných vzťahov či prechodného obdobia.
“Špecifikom rokovaní o tejto obchodnej dohode je, že vzájomná hospodárska spolupráca sa ňou bude oslabovať. Štandardne by pritom výsledkom obchodných dohôd mal byť opak, a teda posilňovanie vzájomných vzťahov. Brexit však vytvára precedens, kedy sa obchod medzi Britániou a EÚ stane vo výsledku omnoho komplikovanejší a nákladnejší,” vysvetľuje europoslankyňa Monika Beňová.
Ako ďalej zdôrazňuje, k obchodnej dohode so Spojeným kráľovstvom je podľa nej potrebné pristupovať progresívne. “Zároveň však platí, že si Británia pri jej príprave nesmie vyberať len to, čo sa hodí jej vládnym predstaviteľom, aby sa mohli hrať na dobrých pred svojimi voličmi,” podčiarkla poslankyňa Európskeho parlamentu.
V záujme všetkých však je, aby brexit neovplyvnil aspoň niektoré oblasti súčasnej spolupráce. “Ide najmä o bezpečnosť, boj proti terorizmu a spoločný postup proti medzinárodnému organizovanému zločinu. Ďalšie oblasti kde bude Británii navrhované nezmenené pokračovanie v programoch spolupráce sa týkajú podpory výskumu, inovácií, vzdelávania, ale aj kultúry,” uzatvára Monika Beňová.
Poslanci zároveň navrhujú, aby EÚ po roku 2020 vynaložila viac financií na podporu výskumu, mládeže a malých podnikov. Zároveň by Únia podľa nich mala prostredníctvom budúceho VFR pokračovať vo financovaní svojej poľnohospodárskej a regionálnej politiky a zamerať sa aj na podporu nových priorít, akými sú bezpečnosť, obrana a migrácia. Na to však členovia Výboru EP pre rozpočet navrhujú navýšenie stropu VFR z jedného percenta európskeho hrubého národného dôchodku (HND) na 1,3 percenta HND. Viacročné rozpočtové obdobie by sa pritom malo zosúladiť s päťročným parlamentným mandátom.
Europarlament očakáva, že Európska komisia zapracuje jeho stanoviská do svojich návrhov, ktoré by mala zverejniť v máji 2018. Poslanci tiež požadujú, aby sa rozhovory EP, Komisie a Rady o budúcom VFR a vlastných zdrojoch Únie začali čo najskôr s cieľom dosiahnuť dohodu pred voľbami do EP v roku 2019.