Žilina 25. októbra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar )
 
Úroveň kolektívneho vyjednávania a odborovej organizovanosti na Slovensku je jedna z najnižších v rámci Európskej únie (EÚ) a jej priamym dôsledkom sú mzdy, ktoré stále nedosahujú úroveň, akú by vzhľadom na vývoj a stav ekonomiky mohli mať. Pri príležitosti konferencie Odborového zväzu (OZ) KOVO Spravodlivá a etická mzda na Slovensku to vo štvrtok na pôde Žilinskej univerzity v Žiline povedala podpredsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková

Na snímke podpredsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková

Doplnila, že išlo o tretiu zo série konferencií, ktorú OZ KOVO organizuje v rámci kampane za vyššie mzdy už od roku 2016. “Snažíme sa pozvať zástupcov z rôznych oblastí spoločenského života, aby sme naozaj zo širokého uhla pohľadu diskutovali o tom, aká je mzdová úroveň na Slovensku. Prečo stále majú zamestnanci pocit, že ich mzda nie je spravodlivá a adekvátna vykonanej práci. A predovšetkým, že nie je adekvátna stavu ekonomiky, ktorý viacerí označujú za zázračný. Bohužiaľ, o mzdovej úrovni na Slovensku sa toto slovo vysloviť nedá,” podotkla Benedeková.
Zvyšovanie miezd je však podľa nej možné dosiahnuť len vzájomnou synergiou rastu minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a kolektívneho vyjednávania. “Keďže minimálna mzda je vždy závislá na politickom rozhodnutí, forma, ktorú môžu priamo ovplyvniť zamestnanci, je práve kolektívne vyjednávanie. Preto cieľom našej kampane #zavyssiemzdy je vo všeobecnosti rozširovanie informovanosti, osveta o kolektívnej forme obhajoby práv zamestnancov a zlepšovania pracovných podmienok, vrátane mzdových. Zároveň kampaňou vyjadrujeme podporu a solidaritu všetkým odborárom a zamestnancom, ktorí možno práve teraz rokujú o kolektívnej zmluve,” zdôraznila podpredsedníčka Rady OZ KOVO.
Vedecko-výskumná pracovníčka Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave Monika Čambalíková poukázala na skutočnosť, že národné vlády súťažia o prilákanie zahraničného kapitálu, lebo potrebujú zahraničné investície a poskytujú im čo najlepšie podmienky. “Nemôžeme si robiť ilúzie, že sem prichádzajú z rozvinutých štátov preto, aby nám dali také vysoké mzdy, ako vo svojich krajinách. Jednoducho sem prichádzajú preto, aby ušetrili. Na odvodoch, na daniach, na mzdách. A štáty sú v istom zmysle v dileme, pretože potrebujú zahraničné investície a musia akceptovať ich podmienky,” uviedla Čambalíková.
“Za kratší koniec takto ťahajú národní zamestnávatelia a aj národné odbory. Lebo sa ukazuje, že finančný kapitál je nadnárodný a inštitúcie, ktoré ho nejakým spôsobom regulovali, zostali na národnej úrovni. Viacerí sociológovia a politológovia poukazujú na to, že v globalizácii je veľmi dôležitá z hľadiska konkurencieschopnosti schopnosť mobility. A že zatiaľ, čo kapitál a financie sú mobilné, práca väčšiny ľudí je viazaná lokálne a lokálna je aj politika. Dôsledkom toho je, že kapitál získal rozlet a práci ‘sťaželi okovy’,” dodala Čambalíková.
 
Príspevok Benedeková: Mzdy stále nezodpovedajú vývoju a stavu ekonomiky zobrazený najskôr Hlavné správy.