Belgicko: Tureckí imámovia nedostanú víza, ak chcú kázať v nelegálnych mešitách

Brusel 15. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Belgicko nemusí udeliť víza štyrom tureckým imámom, ktorí chceli kázať v belgických úradne neregistrovaných mešitách

K verdiktu dospela belgická Rada pre cudzinecké spory, čím potvrdila stanovisko belgického štátneho tajomníka pre migráciu a azyl Théa Franckena.

Ilustračné foto

Tureckí moslimskí duchovní, imámovia, požiadali o dlhodobé víza s cieľom pôsobiť v neoficiálnych mešitách. Francken im víza odmietol udeliť, a tak sa obrátili na Radu pre cudzinecké spory, ktorá má v Belgicku na starosti podobné prípady. Úrad dnes dal za pravdu belgickému štátnemu tajomníkovi, informoval denník La Derniere Heure.

“Je to dôležité principiálne rozhodnutie. Rada pre cudzinecké spory navyše uznala, že princíp rovnosti nebol porušený. Môžeme rozdielne pristupovať k oficiálnym a neoficiálnym mešitám pri udeľovaní víz imámom. Náš tvrdý postup voči nelegálnym mešitám bol právne posvätený,” vyhlásil pre denník Francken.

Celkovo belgický štátny tajomník odmietol vydať víza 12 tureckým imámom. Desať z nich jeho rozhodnutie napadlo na Rade pre cudzinecké spory, ktorá zatiaľ rozhodla v štyroch prípadoch. Títo štyria imámovia chceli pôsobiť v nelegálnych mešitách v mestách Bilzen, Gand, Namur a Tamise. Proti rozhodnutiu sa ešte môžu odvolať na súde.

Každá mešita, ktorú Belgicko oficiálne povolilo, je monitorovaná tajnou službou. Neoficiálne mešity nedostávajú príspevky od štátu a imámovia v nich nesmú dostávať plat.

Denník La Derniere Heure pripomenul, že neudelenie víz sa môže nepriaznivo prejaviť na kvalite belgicko-tureckých vzťahov. V Belgicku sa nachádza stovka mešít pod kontrolou tureckých náboženských hnutí Diyanet a Milli Görüš, ktoré majú blízko k tureckej vládnej strane Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil nedávno Belgicko z toho, že tam nachádzajú útočisko “kurdskí militanti a autori štátnych prevratov”.

ZDROJ >>

Komentujte :)