Ilustračná snímka. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Bratislava 24. marca (TASR) – Autistovi, ktorý sa dokáže s  podporou začleniť do spoločnosti a pracovného procesu, viete pomôcť, keď ho spoznáte v komplexnej celistvosti. Myslí si to Anikó Ficzere, jedna z job koučiek zapojených do pilotného projektu Autisti v práci.

Práca s takýmto klientom je kombináciu rôznych postupov a odborov, pričom sa líši od práce asistenta, špeciálnej pedagogičky alebo psychologičky. „Je to viac ako len asistencia, aj keď občas som bola nútená asistovať počas zaúčania. Líši sa to v tom, že nesedíme v kancelárii a klienti nechodia za nami, ale my chodíme za klientmi do domáceho prostredia, do práce, aby sme ich spoznali v komplexnej celistvosti,“ uviedla pre TASR Ficzere. Ide teda o získanie komplexného pohľadu na daného človeka kdekoľvek a kedykoľvek.

Zaujímavé býva aj samotné vytvorenie komunikačného štýlu, ktorému by dobre rozumel i klient. „Niektorí moji klienti majú problém rozumieť dlhým vetám. Preto som sa sama musela naučiť komunikovať kratšie a stručnejšie. A čo som sa pri nich naučila, učila som zamestnávateľov a kolegov,“ priblížila Ficzere. Pozícia job koučky je totiž dôležitá aj vo vzťahu k zamestnávateľom a je akýmsi podporovateľom v procese inklúzie.

„Treba vytvoriť úprimný vzťah aj so zamestnávateľom, aby sa nebáli pýtať na veci, ktoré im prišli nevhodné alebo bežné. Vytvoriť atmosféru, kde nie je hanba opýtať sa hocičo a úprimne diskutovať,“ doplnila job koučka s tým, že spätnú väzbu dostáva taktiež rodina klienta. Nevyhnutná je tiež komunikácia s úradmi a inštitúciami.

Na otázku, či po rokoch takejto spolupráce a podpory badať progres, odpovedala kladne. Sú totiž viac v kontakte so svetom mimo rodiny a spoznávajú nových ľudí. „Každý nový vzťah, prostredie, prináša niečo nové aj pre toho človeka, že sa naučí nové veci. Nájde si v sebe zručnosti alebo schopnosti, o čom možno nevedel, že ich má. Spozná sám seba,“ podotkla Ficzere.

Súhlasí s ňou aj autista Juraj (25), ktorý má v súčasnosti prácu na skrátený úväzok. Ten za veľké plus považuje, že sa časom dokázal viac otvoriť. „Urobila to, že mi pomohla vyriešiť kopu vecí, trochu otvoriť moje myšlienky, lepšie reagovať na situácie, a tým pádom aj lepšie sa dostať do spoločnosti,“ povedal pre TASR Juraj.

Je tiež presvedčený, že autistom by mali podávať pomocnú ruku zdraví ľudia častejšie. Tí by sa však podľa neho mali prioritne vžiť do života zdravotne postihnutých. „Hľadať spoločné riešenia s tým, že prvoradý je zdravotne postihnutý. Dať ho nejakým spôsobom do stálej roviny a hlavne ponúknuť mu to, čo potrebuje najviac. Hlavne kamarátstvo,“ myslí si Juraj. „Priorita je, aby zdravá osoba nemala nadvládu nad takouto osobou v hocičom, ale robila to naozaj preto, lebo chce byť kamarát pre tú osobu,“ dodal.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR