Londýn 20. februára 2019 (HSP/RT/Foto: TASR/AP Photo)
 
Geopolitické a obchodné napätie spolu s americkými sankciami v posledných rokoch otriasli dôverou v americký dolár. Výsledkom je, že množstvo globálnych centrálnych bánk posilňuje svoje národné rezervy zlata

Ilustračné foto

V roku 2018 pridali svetové centrálne banky k oficiálnym zlatým rezervám 651,5 ton, čo poukazuje na skutočnosť, že podľa údajov Svetovej rady pre zlato sa drahocenný kov stal dobrým diverzifikátorom.
Niektoré krajiny, ako napríklad Rusko a Turecko, zvýšili svoje zlaté rezervy a zároveň cenné papiere v amerických dolároch šli do dumpingu. Ďalšími veľkými kupcami zlata boli India, Čína, Kazachstan, Irak, Poľsko a Maďarsko. Predaj zlata z centrálnych bánk údajne zostal bezvýznamný, celkovo menej ako 15 ton tvorila Austrália, Nemecko, Srí Lanka, Indonézia a Ukrajina.
Zatiaľ čo niektoré krajiny sa rozhodli držať svoje zásoby z drahých kovov u seba, mnohé krajiny dôverujú skladom centrálnych bánk iných krajín, napríklad v Paríži, v New Yorku a v Londýne.
A tak v Bank of England v Londýne je už roky uložených 80 ton austrálskeho zlata. Ide takmer o všetko zlato Rezervnej banky Austrálie (RBA) a len veľmi malé množstvo je uložené v centrále RBA v Sydney. Pritom britský regulačný orgán neumožnil Austrálii vykonať riadny audit svojich držieb drahých kovov. Čo sa stalo s austrálskym zlatom, sa pre RT pokúsil zistiť Ronan Manly, analytik drahých kovov s BullionStar v Singapure.
“Nikdy neexistovali žiadne nezávislé fyzické audity tohto zlata, čo znamená, že neexistuje žiadny spôsob, ako overiť tvrdenie RBA, že má všetko zlato, o ktorom tvrdí, že ho vlastní,” vraví Manly.
Najnovší a čiastočný audit zlatých holdingov v Austrálii údajne prebehol v roku 2013, ale výsledky kontroly nikdy nezverejnila ani Bank of England a ani RBA.
“Počas posledných 20 rokov RBA tiež pripúšťa, že mnohé z jej nárokovaných držieb zlata boli vypožičané na mlčanom trhu s dlhopismi v Londýne, ale nie sú k dispozícii žiadne informácie o niektorej z týchto úverových transakcií,” vysvetľuje Manly.
RBA sa podieľala na trhu poskytovania úverov na zlato a podľa regulátora už viac ako 30 rokov poskytovala pôžičky na takmer všetky svoje zlaté holdingy. Úverová činnosť sa ale v poslednom desaťročí zhoršila. Výnosy z pôžičiek zo zlata dosiahli za posledný finančný rok len 0,71 milióna dolárov.
Podľa Manlyho by tak poskytnutie dokumentov k auditu “spôsobilo odôvodnené očakávanie poškodenia dobrých vzťahov medzi Bank of England a RBA”.
“Skutočné dôvody, prečo Bank of England neumožňuje správne audity zlatých tehál a skutočným dôvodom, prečo nikdy zákazníkom centrálnej banky neposkytne správne váhy so sériovými číslami, sú v tom, že Bank of England chce úplne mlčať o poskytovaní zlata a kde zaplatené zlato ide,” komentuje Manly.
Podľa neho by austrálska vláda mala svoje zlato skladovať radšej u seba, pretože zlatý priemysel aj infraštruktúra krajiny je dokonale dobrá na skladovanie a manipuláciu s drahým kovom. RBA by mohla pokojne uložiť svoje zlato v Canberre, v Sydney alebo v Perthe.
Nezaváži príliš ani taký dôvod, že zlato je v Londýne preto, aby bolo v blízkosti Londýnskeho trhu so zlatým obchodovaním, vzhľadom na to, že “Bank of England teraz skonfiškovala zlato centrálnej banky Venezuely”.
“Toto je suverénne zlato iného národa, ktoré bolo uložené do úschovy zahraničnou centrálnou bankou. Je tiež absolútne mimoriadne, že anglická vláda podľahla šikanovaniu vlády USA a ministerstva zahraničných vecí,” uviedol Manly v súvislosti s odmietnutím Bank of England vrátiť venezuelské zlato.
 
Príspevok Austrálske zlaté rezervy sú uložené v Londýne, kde je najnovšie aj venezuelské zlato zobrazený najskôr Hlavné správy.