Damask 29. decembra 2018 (HSP/Tsar Grad/Foto:TASR/AP-DHA/Depo Photos via AP)
 

Ruský analytik Kamran Gasanov na portáli Tsar Grad publikoval hodnotenie vývoja udalostí v Sýrii po avizovanom odchode amerických vojsk zo Sýrie

Ilustračné foto

Kurdi sú bez Američanov stratení a obávajú sa tureckej vojenskej expanzie, ktorá sa pre Kurdov môže skončiť veľmi nepríjemne. V prípade priameho stretu s tureckou armádou by Kurdov čakali neprijateľné straty a možno aj rozbitie ich ozbrojených síl a následne koniec politického procesu smerujúceho k vytvoreniu kurdskej štátnosti. Osamotení Kurdi hľadajú pomoc, pokiaľ proamerickí Kurdi sú v panike, proruskí a proasadovskí Kurdi hľadajú ochranu u Sýrie a u Ruska.
Krátko po tom, ako Američania avizovali svoj odchod zo Sýrie, turecký prezident Erdogan poslal do Moskvy svojho ministra obrany Hulusi Akara a ministra zahraničných vecí Mevlüta Çavuşoğluho. Obaja vrcholní politici mali posúdiť s ruskými kolegami možné varianty vývoja situácie, prípadne položiť základ novej návštevy tureckého prezidenta Erdogana v Moskve. V centre pozornosti Rusov a Turkov stojí možnosť vojenskej operácie Turecka v oblastiach, ktoré kontrolujú dosiaľ Kurdi z YPG a Sýrske demokratické sily SDF (Kurdi a Arabi). Turci vnímajú YPG a SDF ako teroristické organizácie, rovnako ako aj Kurdskú stranu pracujúcich a sú rozhodnutí proti nim tvrdo bojovať.

Na snímke šéf tureckých ozbrojených síl, generál Hulusi Akar Foto:TASR/AP-Tolga Adanali/Depo Photos via AP

Na územiach pod kontrolu YPG a SDF sa dnes nachádzajú aj americká a francúzska vojenská základňa. Na sklonku roku 2016 Turci obsadili Manbidž, odkiaľ krátko predtým YPG a SDF vytlačili ISIS. Turecký útok na Manbidž priniesol so sebou zhoršenie turecko-amerických vzťahov, Američanom sa však nepodarilo prinútiť Turkov Manbidž odovzdať späť Kurdom. Situácia v Kurdami kontrolovanej enkláve ostáva tak i naďalej značne napätá.
Podľa Gasanova Rusi a Turci momentálne riešia situáciu čo nastane, keď príde k vytlačeniu Kurdov ďalej smerom na východ, prípadne rozsypaniu ich moci na základe prípadnej tureckej ofenzívy. Moskva očakáva, že Turci vrátia obsadené územia Asadovi a Asad sa ani netají tým, že mieni obnoviť sýrsku zvrchovanosť nad všetkými oblasťami Sýrie. Pred Kurdami, Turkami, Sýrčanmi, Rusmi a Američanmi tak stojí  päť možností:

1. Kurdi tureckú ofenzívu zastavia a udrží sa reálne status quo (málo reálna možnosť)
2. Kurdi sa dohodnú zo Sýriou a spoločne so sýrskymi vládnymi silami a s Ruskom v pozadí prinútia Turkov nezačať svoju ofenzívu, pretože Kurdi odovzdajú územia pod svojou kontrolou Damasku
3. Kurdi budú v konflikte s Turkami na hlavu porazení, čo bude de facto znamenať koniec kurdského projektu. Následne hrozí sýrsko-turecký stret, je možné že Rusi obsadia líniu, ktorá bude oddeľovať Turkov a Sýrčanov, podobné riešenie ako v Idlibe.
4. V Sýrii vypukne plnohodnotný konflikt, do ktorého sa postupne zapoja Sýrčania, Kurdi, Turci a Rusi, rozpadne sa rusko-turecko-iránsky blok, Američania sa do Sýrie znova plnohodnotne vrátia a Kurdi a Turci budú následne v značne submisívnom postavení, takže Američania budú môcť pohodlnejšie presadzovať svoje predstavy (málo reálna možnosť) .

5. Rusi, Turci, Kurdi a Sýrčania sa dohodnú, naplnia sa predstavy Moskvy, americký vplyv na Blízkom východe sa ešte viac oslabí. Kurdi už požiadali sýrskeho prezidenta Bašára Asada, aby poslal do Manbidžu sýrske vládne sily, Sýrčania už priviedli do stavu plnej bojovej pohotovosti svoje jednotky, vrátane skúsených jednotiek zložených zo sýrskych Tigrov, iránskych dobrovoľníkov i dobrovoľníkov Hizballáhu, ktorí takisto na sýrskej strane v konflikte bojujú už od roku 2012. Turci priviedli do bojovej pohotovosti približne 8 tisíc svojich vojakov a členov protureckých milícií na severe krajiny.
Kurdi sa podľa niektorých ruských analytikov zobudili príliš neskoro. Časť Kurdov sa rozhodla dobrovoľne slúžiť Američanom, od USA a Francúzska získavali vojenskú i materiálnu pomoc, kurdské jednotky cvičili francúzski i americkí inštruktori. Napriek tomu vojenskí odborníci nehodnotia bojovú úroveň kurdských jednotiek ako veľmi vysokú, Kurdi bez americkej leteckej podpory neboli nikdy schopní dosiahnuť vytýčené strategické ciele.
Na začiatku roku 2018 Turecko začalo svoju ofenzívu “Olivová ratolesť” a Turci napriek americkému nesúhlasu a vyhrážkam vytlačili Kurdov z Afrinu, oblasť vtedy opustili pred Turkami urýchlene aj americkí inštruktori. Dnes je známe, že Američania už opustili aj Koban a Džaziru, takže kurdská YPG pravdepodobne stratí kontrolu aj nad týmito oblasťami.
Časť ruských analytikov je však presvedčená, že Američania sa rozhodli získať Turkov na svoju stranu za každú cenu, aj za cenu toho, že hodia Kurdov cez palubu. Turci sú predsa len kľúčovým členom NATO a definitívne stratiť Turkov by bolo nepríjemnou americkou diplomatickou porážkou.
Proces draftovania Turkov na americkú stranu sa už podľa niektorých ruských analytikov začal, otázne je, nakoľko sú Rusi pripravení aj na takúto eventualitu vývoja a aké majú pripravené postupy.
Erdogan sa už nechal počuť, že Asadov režim je nezákonný a ak sa aj Kurdi rozhodnú odovzdať Manbidž sýrskym vládnym silám, Turci to nemusia akceptovať. Obaja vysokí tureckí štátni predstavitelia – minister obrany Hulusi Akar a minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu majú v Moskve riešiť otázku Manbidža, takže teraz sa všetka pozornosť upriamila na reakciu Kremľa.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už uviedol, že Turci musia akceptovať teritoriálnu celistvosť Sýrii, takže všetky územia, ktoré boli pod kontrolou YPG sa musia dostať pod kontrolu Damasku. Takisto ruský prezident Vladimír Putin podporil rozmiestnenie sýrskych vládnych síl v Manidži a na územiach, ktoré sa nachádzajú pod kontrolou Turkov. Nejednotní Kurdi (proruskí a proamerickí Kurdi) sú tak v značne nepríjemnej situácii.

Na snímke šuský šéf diplomacie Sergej Lavrov Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko

Kurdom ostáva už len niekoľko dní, aby sa zachránili od tureckej vojenskej operácie. Nezávisle od toho, ako sa skončia rozhovory Putina a Erdogana, Kurdi už stratili nádej na existenciu nezávislého Kurdistanu, ktorým ich lákali na svoju stranu Američania.

Ruský portál Iarex uvádza, že do Manbidžu už prišli prvé sýrske vládne jednotky z 5 divízie a niektoré jednotky elitných Republikánskych gárd. Podľa posledných informácii sa už objavili v Manbidži aj ruskí vojenskí policajti. Kurdi v Manbidži uviedli, že nechcú, aby sa situácia vyvinula tak ako v El Bab, Džarabluse a Afrine, z ktorých Turci Kurdov vytlačili a momentálne v týchto oblastiach posilňujú turecký vplyv.
Podľa informácii Generálneho štábu Sýrskej arabskej armády, sýrske vládne sily preberajú zodpovednosť za štátnu celistvosť Sýrskej arabskej republiky. Nad Manbidžom už vejú prvé sýrske zástavy.
Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia v najbližších dňoch. Rok 2019 sa však v Sýrii môže začať veľmi zaujímavo.

Príspevok Asad zachraňuje Kurdov pred Turkami. Čo na to povie Putin? zobrazený najskôr Hlavné správy.