Viac než trinásťročný výskum na archeologickej lokalite v juhozápadnom Francúzsku znovu potvrdil pred časom spochybnený záver, že človek neandertálsky nenechával pozostatky blížnych napospas živlom. Vedci doložili, že neandertálske pohreby sú z doby ešte pred príchodom anatomicky moderných ľudí nášho druhu Homo sapiens do Európy. Kosti neandertálcov sa tu prvý raz našli v roku 1908. Vysoký stupeň ich zachovania poukazoval na pohrebisko. Tento záver však vyvolal spory. Skeptici hlásali, že je to zlé vysvetlenie. Uloženie kostí nemuselo byť zámerné. Nasledovali však vykopávky v ďalších 7 nepreskúmaných tamojších jaskyniach, kde objavili pozostatky ďalších neandertálcov. Z podstaty týchto 50.000-ročných pozostatkov, zachovaných v pomerne pôvodnom stave, vyplýva, že boli zakryté zeminou krátko po smrti. To podporuje záver, že neandertálci v tejto časti Európy podnikli kroky k pochovaniu svojich mŕtvych. Hoci nemôžeme vedieť, či bola táto činnosť súčasťou rituálu, alebo iba čisto pragmatická, objav zmenšuje vzdialenosť v správaní medzi neandertálcami a dnešnými modernými ľuďmi. Na vzácnom nálezisku pravekého sveta neandertálcov v meste Bojnice (areál Prepoštskej jaskyne – dnešné Múzeum praveku) neboli doposiaľ objavené kostrové pozostatky neandertálskeho človeka. Či dochádzalo aj na tomto území k pochovávaniu, tak zatiaľ nemáme priame vedecké poznatky a dôkazy. Viac na: www.bojnice.eu

Projekt financovaný z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby SR.