Slovensko 11. júla 2017 (HSP/Foto: TASR – Martin Baumann)

Inštitút ľudských práv na čele s aktivistami Petrom Weisenbacherom a Alenou Krempaskou v máji opätovne spustili anketu Homofób roka. Do ankety boli nominované výroky, ktoré nie sú v súlade s ideológiou LGBTI, resp. sú v súlade s tradičnými rodinnými hodnotami.
Na snímke poslanec NR SR Anton Hrnko (SNS)

Tento rok na anti-cenu nominovali zvučné mená. Medzi nominovanými sa nachádza premiér Robert Fico (Smer-SD), poslanec SNS Anton Hrnko, bývalý minister vnútra Daniel Lipšic, predseda liberálnej strany Sloboda a Solidarita europoslanec Richard Sulík či predseda OĽaNO Igor Matovič.
Víťazom piateho ročníka ankety Homofób roka sa podľa vyjadrenia inštitútu stal poslanec NR SR a podpredseda SNS Anton Hrnko (získal 34%). „Hrnko v reakcii na vyvesenie dúhovej vlajky, ktorým sa naša ambasáda v Budapešti pridala k ostatným ambasádam EÚ na podporu tamojšieho dúhovému pochodu, nazval túto aktivitu „pornografiou“,“ tvrdí inštitút. “Viete si predstaviť, že by toto urobili heterosexuáli? Veď by ich obvinili z pornografie na verejnosti,” zneli slová poslanca SNS.
Ako sa ale zdá, inštitút si aj naďalej stojí za svojimi nepravdivými informáciami. „Jeho informácia, že uvedený výrok som povedal v súvislosti s vyvesením dúhovej zástavy na slovenskú ambasádu v Budapešti nie je pravdivá,“ uviedol Hrnko pre Hlavné správy na adresu Weisenbachera (viac TU).
„Uvedený výrok som použil pri komentovaní dúhového pochodu v Bratislave a myslím si, že plne zodpovedal pravde. Predpokladám, že anketu vyhrám,“ uviedol ešte v máji Hrnko.
Druhé miesto v ankete získal s miernym odstupom euposlanec a predseda liberálnej SaS Richard Sulík (29%), ktorý vyhlásil: „Keby tu žili len homosexuáli, zanikneme v priebehu jednej generácie.“
Na tretom mieste skončil Matovič, ktorý získal 16% za výrok na adresu aktivistov inštitútu Weisenbachera a Krempaskej: „Vraj jeden je homosexuál a druhý, teda druhá, je lesba.“
Daniel Lipšic získal 12% za výrok:  „V Európe sa trend obmedzovania slobody prejavu orientuje na tri oblasti, kde prebiehajú trestné stíhania. Po prvé ide o kritiku homosexuálnych zväzkov, po druhé o kritiku islamu a po tretie kritiku liberálnych interrupčných zákonov.“
Posledný v ankete skončil premiér Fico. Získal 9% za výrok  počas zjazdu socialistov: „Trápili ma len z dvoma témami, socialistickí poslanci Európskeho parlamentu, jedna téma homosexuáli a druhá téma moslimovia.“
Hlasovania sa podľa vyjadrenia inštitútu zúčastnilo viac ako 20 000 ľudí. Do hlasovania na webovej stránke ludskeprava.sk/homofob sa mohol zapojiť ktokoľvek, rovnako ako do nominačného procesu a organizátori už teraz zbierajú nominácie do ďalšieho ročníka.
„Počet hlasujúcich sa z roka na rok zvyšuje, oproti minulému roku sme zaznamenali nárast takmer o 20%. Zaznamenali sme dokonca aj pokus o manipuláciu hlasovania a museli sme zvýšiť bezpečnosť našej webovej stránky. Na druhej strane je smutné, že výroky, ktoré sa na základe podnetov verejnosti do ankety dostali, sa presúvajú k tzv. mainstreamovým politikom. Poraziť silnejúci extrémizmus nemožno jeho napodobňovaním. Politici a političky, ktoré o sebe tvrdia, že sú proti takýmto prejavom, by nemali prispievať k šíreniu nenávisti voči menšinám vo verejnom diskurze,” vyhlásil riaditeľ inštitútu Weisenbacher, ktorý je i spoluzakladateľom Dúhového pochodu.
„Nevieme, či je to zo strany týchto ľudí prejav pokory alebo naopak arogancie, no množstvo hlasujúcich v tejto ankete by malo byť dostatočným dôvodom na zamyslenie. Verejne známe osoby svojimi výrokmi vytvárajú v spoločnosti normy toho, čo je považované za prípustné a čo nie. Mali by teda dôsledy svojho správania dôkladne zvažovať,“ povedala Krempaská.
Organizátori ankety zároveň uviedli, že cenu sa pokúsia víťazovi odovzdať, no podľa vlastných slov nerátajú s ústretovosťou.
Inštitút ľudských práv (IĽP) je občianske združenie, ktorého o sebe tvrdí, že jeho cieľom je podporovať rovný prístup k všetkým deklarovaným ľudským právam pre všetkých. Samotný inštitút založil Weisenbacher po tom, čo musel odísť zo Sorosom financovanej organizácie Amnesty international, pričom dôvodom malo byť údajne nejasné nakladanie s fianciami.