Ankara 30. apríla 2018 (HSP/Iarex/Foto:TASR-Pool Photo via AP)
 
Stanislav Tarasov na portáli Iarex reaguje na kroky Ankary, ktorá je rozhodnutá nevzdať sa ruských systémov S-400 len kvôli tomu, že  sa to nepáči Američanom.

Na snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan

Po tom, ako Ankara neodsúdila raketové útoky USA, Veľkej Británie a Francúzska na Sýriu, Washington očakával, že Erdogan sa vzdá aj svojho rozhodnutia kúpiť ruské systémy S-400. Nový americký minister zahraničných vecí Mark Pompeo sa v Bruseli stretol s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlutom Cavosoglum, aby “vyjadril krajné znepokojenie Američanov zo snahy Turkov kúpiť systémy S-400” a predpokladal, že Turci ustúpia.
Pompeo však narazil na Cavosogluho tvrdý odpor. Turecký minister zahraničných vecí Cavosoglu Pompeovi proste oznámil že “Turci už zaplatili prvú splátku za S-400 a Američania musia tento fakt prijať ako hotovú vec, Turecko a USA však môžu posudzovať spoločne budúce transakcie”.
Reč je o tom, že Američania sa snažia predať Turkom americké raketové systémy Patrion a spolu s Talianskom a Francúzskom presadiť, aby Turci kúpili ich systém PVO SAMPT/T. V podobnom duchu predtým tlačil na Turecko aj generálny sekretár NATO Jens Stoltenberg, hlava Pentagonu James Mattis a hlavný veliteľ NATO v Európe, generál Curtiss Scaparrotti.
Pompeov poradca Wess Mitchell sa dokonca Turkom vyhrážal sankciami, ak kúpia ruské S-400. Tento americký postup označil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov za otvorenú politiku vydierania, ktorá však evidentne nefunguje tak, ako by si Američania predstavovali. The National Itnterest zašiel ešte ďalej, keď na rozdiel od dezinformácii západných mainstreamových médií potvrdil, že staré sovietske systémy PVO v Sýrii ukázali svoju efektívnosť. Ak staré sovietske S-75 a S-125 zostrelili 71 rakiet zo 103, je zrejmé že systémy S-300 a S-400 budú mať vyššiu účinnosť. A účinnosť PVO je presne to, čo Turkov zaujíma.
Američania na záver skúsili aj tlak, v ktorom vytiahli na Turkov hrozbu, že ak Turci kúpia systém S-400, nebudú môcť od Američanov kúpiť F-35. Na to Turci lakonicky odpovedali “ak nám nepredáte F-35, získame adekvátnu náhradu od Rusov” (Podľa niektorých ruských analytikov Američania F-35 len vábia Turkov, F-35 Turkom aj tak nepredajú, aby sa Rusi nedostali k dôležitým informáciam).
Ankara spôsobila Američanom skutočné hlavybolenie. Spočiatku prijala svoju úlohu v “arabskej jari”, ktorou sa Američania rozhodli destabilizovať situáciu v severnej Afrike a na Blízkom východe, Turci však pochopili, že v ohrození sa ocitli aj oni. Turci, ktorí majú najmohutnejší pozemný kontingent v rámci NATO však nemienia plniť úlohu obetného baránka len preto, lebo tak chcú Američania. Vzťahy s Američanmi sa po neúspešnom pokuse o vojenský puč vyostrili a dnes Ankara dôsledne sleduje vlastné geopolitické ciele. Rusko konflikt v rámci NATO víta a súhlasí aj s tým, že Turecko získa S-400 o pol roka skôr (na tureckú žiadosť v júli 2019 a nie v marci 2020, ako  bolo uvedené v zmluve).
Turecko sa tak stane prvou krajinou NATO, ktorá bude mať vo výzbroji moderné ruské zbrane. Pre NATO je to značne nepríjemné, pretože sa posilní autonómnosť Turecka v oblasti vzdušnej ochrany vlastnej krajiny. V Turecku sa samozrejme spoločne s S-400 objavia ďalší ruskí vojenskí poradcovia, operátori a inštruktori. Podľa slov tureckého vojenského experta Guneya Yildiza “Turci už získali dojem, že sa im ruské systémy S-400 budú hodiť, ak by prišlo k rastu napätia v Turecku, do ktorého by chceli vojensky vstúpiť spojenci NATO so svojím letectvom”. Guney Yildiz poukazuje na skutočnosť, že počas pokusu o prevrat  niektoré z tureckých vojenských lietadiel zaútočili na ciele, verné Erdoganovi, s cieľom zlomiť moc Erdogana.
Erdogan si je vedomý skutočnosti, že Američania skryte ale usilovne pokračujú v prípravách prevratu a jeho odstránenie. Spolieha sa preto na “tretiu silu”, ktorá by bola schopná zablokovať Američanov, ak by chceli zasahovať  do tureckých vnútorných záležitostí. Svojou spoluprácou s Ruskom sa Turecko čoraz viac stáva subjektom svetovej politiky a prestáva plniť Američanmi požadovanú úlohu nástroja na realizáciu amerických geopolitických cieľov.
A to je len začiatok.
Stanislav Tarasov
 
Príspevok Ankara sa nepoddala nátlaku Washingtonu kvôli S-400 zobrazený najskôr Hlavné správy.