Washington 4. apríla 2017 (HSP/Foto:TASR/AP)

Situácia na Blízkom východe sa každým dňom mení a Washington presúva Turecko do tretej ligy blízkovýchodnej hry. Zmenám na Blízkom východe sa venuje Stanislav Tarasov na portáli regnum

Americký prezident Donald Trump privítal v Bielom dome egyptského lídra Abdula Fataha al-Sissi. Ide už o druhé stretnutie Donalda Trumpa s egyptským prezidentom, po prvýkrát sa stretli v septembri 2016 na pôde Valného zhromaždenia OSN. Podľa zverejnených informácií USA a Egypt uzavreli dohodu o posilnení spolupráce v boji proti radikálnemu islamskému terorizmu.

Na snímke zľava americký prezident Donald Trump a  egyptský líder Abdula Fatah al-Sissi

Podľa H. A. Helliera z Blízkovýchodného centra Rafika Haríriho oboch prezidentov spája hlboký odpor k politickému islamizmu a obaja politici sú presvedčení, že problematika bezpečnosti je primárnou témou v politike. Existuje aj faktor osobnej sympatie medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a egyptským prezidentom Abdulom Fatahom al-Sissi. Podľa Donalda Trumpa egyptský prezident al -Sissí vykonal od svojho nástupu do funkcie prezidenta v roku 2014 množstvo smelých krokov v riešení celého radu citlivých otázok.

Pripomíname, že prezident USA Barack Obama krátko po tom, ako v roku 2013 egyptskí vojaci v čele s generálom al-Sissí zvrhli režim “Bratov musulmanov” pozastavil pomoc oficiálnemu Egyptu, čo vyvolalo nadšenie v Turecku, najmä u Erdogana. Ten doslovne prehlásil: “Mnohí ma odsudzujú za to, že vystupujem proti egyptskému prezidentovi al-Sissímu. Keďže som uveril v demokraciu a vôľu národa, budem vždy bojovať proti tým, ktorí ignorujú ľudskú vôľu. Súčasným právoplatným egyptským prezidentom je Muhammed Mursí.”

Ankara sa stavala pozitívne aj k odstráneniu Muammara Kaddáfiho a takisto sa pozitívne stavala k zvrhnutiu egyptského prezidenta Husní Mubaraka. Západní experti konštatovali, že Turci vnímali americké zásahy v oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky ako možnosť zvýšiť turecký vplyv v regióne a v celom moslimskom svete, pretože Egypt bol tureckým hlavným konkurentom. Konflikt v Sýrii takisto Ankare vyhovoval, rovnako ako napätie s Izraelom, ktoré takisto získavalo Turecku sympatie v časti moslimského sveta. Čo však Erdogan nedocenil, bola skutočnosť, že požiar, ktorý pomáhali Turci založiť môže ohroziť aj ich.

Erdogan neprestával s kritikou Egypta a Ankara odmietala oficiálne uznanie nového egyptského režimu, pričom al-Sisího kroky označoval ako vojenský prevrat. Američania však dosť nepríjemne Erdogana zaskočili, pretože napriek tomu, že kritizovali al-Sissího, odmietali podporovať Erdoganove ambície. Ukázalo sa, že egyptský prezident al-Sissí má pravdu, keď doslovne povedal, že “Turecko stratilo všetkých spojencov v regióne”.

Keď sa stal prezidentom Donald Trump, Erdogan sa veľmi snažil, aby ho v Bielom dome prijali ešte pred ostatnými lídrami Blízkeho východu. Snažil sa dokázať že je spojencom USA i NATO v regióne. Erdogan počas svojho prvého telefonického rozhovoru s Trumpom pogratuloval Trumpovi k víťazstvu v prezidentských voľbách a snažil sa dohodnúť si s Trumpom stretnutie ešte v decembri 2016, kedy Erdogan navštívil každoročné stretnutie muslimov v Chicagu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan

Donald Trump potom mal ďalší telefonický rozhovor s Erdoganom vo februári 2017, kedy zdôraznil, že USA považujú Turecko za svojho strategického partnera a spojenca v NATO. Ankara sa snaží spojiť návštevu Donalda Trumpa s referendom ohľadne zmien v tureckej ústave, tieto zmeny majú zvýšiť právomoci tureckého prezidenta. Referendum sa uskutoční 16.4.2017. Dosiaľ Turecko navštívili riaditeľ CIA Mike Pompeo, generál Joseph Dunford, John McCain a štátny sekretár Rex Tillerson. Ich návšteva však mala len technický charakter a Američania i Turci posudzovali konkrétne problémy, späté so sýrskym konfliktom.

V posledné dni prezident Turecka oznámil, že jeho avizované stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa uskutoční až po referende, v máji 2017. Erdogan, ktorý dobre pochopil, že Američania si držia odstup, ich kroky vysvetľuje tým, že USA majú zaužívaný postup nestretnúť sa s politikmi krajín, ktoré sa chystajú k voľbám a toto “moratórium” trvá minimálne 60 dní. Väčšina tureckých politológov však chápe, že ide o Erdoganov neúspech.

Počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie 18 – 19.2.2017 sa rozzvučala antiiránska rétorika tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Çavuşoğlua, ktorý podporil kritiku Irána zo strany Saudskej Arábie a Izraela. Tí obvinili Irán, že sa snaží zmeniť Irak a Sýriu na šiítske krajiny.  Táto turecká kritika Iránu odznela v čase, keď je Rusko, Irán i Turecko oficiálne členom spoločnej koalície, čo jednoznačne svedčí o tom, že Turecko sa neustále snaží hrať svoju hru a zvyšovať svoj kredit. Na druhej strane sa však Turci kriticky vyjadrujú k iniciatíve egyptského prezidenta al-Sissího, ktorý sa snaží vytvoriť “arabské NATO” – plán vytvorenia arabskej vojenskej organizácie vnímajú pozitívne aj USA.

Turecké noviny Yeni Safak uviedli komentár, v ktorom naznačujú, že USA môžu mať skrytý plán, na základe ktorého sa snažia zmeniť pozíciu arabských krajín k Damasku, nezávisle od toho, akými boli ich vzťahy k Sýrii a Turecku v minulosti. Podľa tureckých expertov je samozrejmé, že ak si Washington bude musieť vybrať ISIS alebo Asada v sýrskom konflikte, jednoznačne si vyberú Asada. Ak si budú musieť vybrať medzi Tureckom a Egyptom, podporia Egypt, čo je podmienené politikou na Blízkom východe, ktorú vykonávajú Rusko a Irán (Turecko je najslabší člen tejto koalície).

Pohyby na Blízkom východe naznačujú, že sa schyľuje k radikálnym zmenám vysokej úrovne, pričom s Tureckom môžu USA rozohrať aj “geopolitický gambit” pri ktorom Američania obetujú Turecko, len aby získali lepšie pozície. Tureckí experti momentálne naznačujú, že Erdoganova politika na Blízkom východe sa dostala do problémov, Američania sa orientujú na Egypt a Ankaru presunuli do tretej ligy veľkej geopolitickej hry na Blízkom východe.

Stanislav Tarasov