Bratislava 27. októbra (2017 TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Nick Perry)

Septembrové parlamentné voľby na Novom Zélande a povolebný vývoj opäť dokázali, že reforma volebného systému z roku 1993 priniesla tamojšiemu politickému životu novú dynamiku. Pre TASR to uviedla Tatiana Tökölyová z Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe.
Na snímke nová novozélandská premiérka Jacinda Ardernová (uprostred)

“Proporčný zmiešaný systém postupne strany (na Novom Zélande) naučil, že ani víťazstvo vo voľbách nezabezpečí účasť strany na riadení krajiny, ale že fungovanie takejto strany výrazne závisí od šikovnosti vedenia koaličných rokovaní,” povedala Tökölyová.
Nová premiérka Jacinda Ardernová zložila vo štvrtok (26. októbra) sľub do rúk generálnej guvernérky Patsy Reddyovej. Stala sa tak vo svojich 37 rokoch vôbec najmladším politikom v dejinách tejto ostrovnej krajiny, ktorý zastáva funkciu premiéra.
Viac ako mesiac po parlamentných voľbách tak získal Nový Zéland koaličnú vládu pod vedením sociálnodemokratickej Novozélandskej strany práce.
“Povolebné rokovania medzi Národnou stranou a Novým Zélandom na prvom mieste (NZF) dokázali, že westminsterská tradícia, podľa ktorej sa premiérom stáva víťaz volieb, už v krajine neplatí úplne a automaticky,” upozornila analytička.
Podľa nej už samotné spustenie koaličných rozhovorov naznačovalo, že programové vyhlásenie takejto vlády bude viac ako “novozélandsky” reformné, možno vyvolávajúce až kontroverzné reakcie svetovej i domácej verejnosti.
“Hlavnými témami, na ktoré nová vláda sústredí svoju pozornosť sú hlavne klimatické otázky, boj s chudobou v krajine a regionálna regenerácia, pričom toto prepojenie ekonomického rozvoja krajiny s environmentálnymi otázkami bolo viditeľné počas celého rokovania a teda i vo výslednom zámere novej vlády,” konštatovala Tökölyová.
Zároveň zdôraznila, že pomerne výrazné ohlasy zaznamenali i ďalšie zámery vlády, ako obmedzenie imigrácie do krajiny či zámer prijať do konca roka zákon obmedzujúci skupovanie pôdy cudzincami.
Analytička si myslí, že možné obavy z novej premiérky môžu prameniť i zo skutočnosti, že Ardernová je na čele strany len od augusta tohto roka. “Prirovnania k francúzskemu prezidentovi alebo ku kanadskému premiérovi vystriedali obavy z možnej podoby s ráznou a kontroverznou politikou prezidenta USA, Donalda Trumpa. Tie pramenia nielen z antimigračnej politiky, ale i z prehlásení samotného Trumpa, že on i Ardernová majú viacero spoločných cieľov,” uviedla.
Podľa nej však nová premiérka ani jej kabinet nie sú pre novozélandskú verejnosť nič neprijateľné. “Vládny program reaguje na požiadavky modernej novozélandskej spoločnosti, ktorá je odchovaná na ochrane životného prostredia nielen v diskusiách, ale hlavne v praxi, a ktorá čerpá z maorského kultúrneho dedičstva krajiny,” konštatovala Tökölyová.
Tak voľby, ako i povolebný vývoj podľa nej len potvrdzujú stabilnú dynamiku krajiny a vývoj smerom k multikultúrnej tichomorskej krajine.
Nová koalícia tvorená labouristami, Stranou zelených a protiprisťahovaleckým zoskupením Nový Zéland na prvom mieste prevzala vládu od konzervatívnej Národnej strany Nového Zélandu na čele s doterajším premiérom Billom Englishom. Tá vo voľbách z 23. septembra síce zvíťazila nad labouristami, tesne však minula absolútnu väčšinu. Strana NZF ako potenciálny koaličný partner konzervatívcov sa nakoniec rozhodla spolupracovať s labouristami a zelenými. Nová vládnuca koalícia má v parlamente 63 zo 120 kresiel.