„Americká zahraničná a bezpečnostná politika sa za Trumpa zmení od základov. V prvom rade voči Rusku. Očakávam, že Trump ponúkne Vladimírovi Putinovi nejakú geopolitickú dohodu. Stav ruskej ekonomiky nie je ideálny a Putin by si veľmi želal zrušenie ekonomických sankcií. To mu Trump ponúkne v rámci ich dohody. Putin potrebuje Západ ako spojenca. V súčasnosti proti islamizmu a výhľadovo aj proti Číne,“ zdôraznil Visingr, ktorý očakáva, že v rámci dohody povie Trump Putinovi, aby zabudol, že existuje Pobaltie. „Litva, Lotyšsko a Estónsko sú členmi Severoatlantickej aliancie (NATO) a v nich nebude ruský vplyv. Počítam, že Trump prenechá Putinovi ako zónu vplyvu celé územie bývalého Sovietskeho zväzu okrem pobaltských štátov. Trump je obchodník a chápe princíp niečo za niečo. Zároveň však bude očakávať, že Rusko sa nebude miešať do Latinskej Ameriky, pretože to je tradičná zóna záujmu USA,“ vysvetlil Visingr.

Podľa Visingra bude dôležité, ako sa rozhodne Putin a či bude chcieť uzavrieť dohodu s novým americkým prezidentom. „Pokiaľ sa s Trumpom dohodne, bude to dobré. Pokiaľ nie, môže sa situácia zhoršiť. O Trumpovi je známe, že nie je moc trpezlivý a neopakuje ponuky. Putinovo nie môže vziať ako urážku a potom by sa rusko-americké vzťahy mohli ešte viac zhoršiť,“ očakáva český analytik.

Nástup Trumpa znamená pre EÚ, že sa musí v bezpečnostných otázkach spoliehať čoraz viac na seba a nielen na NATO. „Trump nehovorí nič iné než americkí politici a generáli za posledných 15 rokov. Rozdiel je v tom, že to pomenúva svojim typickým drsným a prostorekým spôsobom. Nie je už viac možné a udržateľné, aby USA financovali tri štvrtiny rozpočtu NATO, keď EÚ má viac obyvateľov a vyšší hrubý domáci produkt ako USA. Pritom za studenej vojny išli pol na pol. Členské krajiny EÚ budú musieť do svojej obrany a bezpečnosti investovať omnoho viac financií,“ dodal Visingr.