Damask 06. mája 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Go Bum-jun/Newsis via AP)

Grigorij Pavlodubov na portáli politexpert publikoval zaujímavý materiál o vývoji situácie v Sýrii
Ilustračné foto

Podľa špeciálneho predstaviteľa ruského prezidenta pre otázku Sýrie Alexandra Lavrentieva sa na základe mierových rozhovorov v Astane môže stzať realitou presadenie zákazu pre vojenské lety medzinárodnej koalície vo vzdušnom priestore Sýrie. Tieto lety sa zakazujú najmä pre Američanov, Veľkú Britániu a ostatné krajiny západnej koalície.
Zaviesť v Sýrii špecializované zóny predložil ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s tureckým lídrom Erdoganom v Soči dňa 3.5.2017. Podľa tohto Putinovho návrhu by mala byť Sýria rozdelená na štyri zóny a v týchto zónach nebudú môcť lietať lietadlá západnej koalície. Základy takéhoto riešenia situácie sa objavili už v prvých návrhoch dohody z Astany, v posledných dňoch ich opätovne oprášil ruský líder Vladimír Putin. Dôležité je že s týmto bodom súhlasila aj väčšina opozičných predstaviteľov protiasadovských síl a samozrejme aj oficiálny Damask.
Kto nesúhlasí sú samozrejme krajiny západnej koalície na čele s USA, ktoré rozpútali konflikt v Sýrii. Americké letectvo má kapacity útočiť v oblasti Rakky a Deir ez Zor a Američania zúria, pretože doteraz sa nestretli s takýmto rozhodným prejavom odporu a nie sú zvyknutí, ak s nimi niekto hovorí tvrdým tónom a odvoláva sa pritom na legitimitu medzinárodného práva a OSN. Faktom však zostáva, že Sýria je suverénny štát, Bašár Asad je legitímnym prezidentom a Američanov do krajiny, v ktorej zúri občiansky konflikt (vyprovokovaný Američanmi) nepozýval, takže tam s pohľadu medzinárodného práva nemajú Američania čo robiť.
Podľa ruského bezpečnostného analytika Alexandra Žilina, ktorý sa venuje vývoji situácie na Blízkom východe, Američania samozrejme nebudú súhlasiť s takto ultimatívne ladenými požiadavkami. Podľa Žilina treba očakávať neobvyklé americké aktivity a manévre USA. Rovnaký postoj ako USA zaujme aj americký spojenec Veľká Británia. Američania a Veľká Británia sú podľa Žilina evidentne tlačení k tomu, aby ukázali pred celým svetom svoju rozhodnosť a potvrdili, že nikto nemôže rozkazovať USA, ktoré sa neustála cítia byť svetovým hegemónom.
Podľa Žilina ide o zaujímavú a zložitú geopolitickú hru, ktorá môže mať niekoľko variantov riešenia a v najbližšom období sa ukáže, ako si Rusi prerátali eventuálne možnosti. Američania sú však evidentne nervózni, NATO sa nestavia príliš dychtivo k tomu aby sa v prípadnej sýrskej kampani angažovalo, americké pozemné jednotky nedokážu samé úspešne viesť bojové operácie ani proti technoligicky slabšiemu no odhodlanému protivníkovi (Severná Kórea, Irak, Afganistan, Somálsko). Ďalší z prejavov arogantnosti amerických politických elít môže ešte viac oslabiť kredit a postavenie USA vo svete. (už aj v Európe výrazne klesá podpora USA, v ktorých zúri skrytý vnútropolitický mocenský boj).
Pre určité kruhy v USA je však bytostne dôležité aby zachránili zvyšky svojej zástupnej armády, ktorú nasadili v Sýrii a ktorej hrozí totálne zničenie. Podľa Žilina v najbližšej dobe zo Sýrie zmizne väčšina radikálov, ich cieľom sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane Afganistan. Ak Američania v Sýrii nezasiahnu, veľká väčšina americkej zástupnej armády sa do Afganistanu nemá reálnu šancu dostať a zahynú v sýrskej a irackej púšti.
Grigorij Pavlodubov