Washington/Moskva 29. januára 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-TASR/AP-Dmitri Lovetsky, Axel Heimken,pool, Markus Schreiber)

Portál politexpert sa venoval rozhovoru Vladimíra Putina a Donalda Trumpa, ktorý sa uskutočnil večer 28. januára 2017

Na snímke matriošky s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom v predajni suvenírov 20. januára 2017 v PetrohradeNa snímke matriošky s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom v predajni suvenírov v Petrohrade

Počas telefonického rozhovoru hlavy dvoch najdôležitejších štátov na Zemi posúdili existujúce problémy, najmä sýrsky konflikt, boj s medzinárodným terorizmom (Trumpov plán na likvidáciu ISIS za 30 dní) a situáciu na Ukrajine.

Rozhovor oboch štátnikov opätovne nepríjemne zaskočil európskych lídrov, ktorí si teraz kladú otázku, či sa má Európa pripraviť na kolosálne zmeny a nástup novej geopolitickej éry.

Už krátko po Trumpovej inaugurácii sa znervóznila nemecká ministerka obrany Ursula von der Layen, ktorá nesúhlasí s Trumpovými názormi na NATO, optimizmom príliš nesrší ani britská premiérka Theresa Mayová, tá však má v súvislosti s Brexitom iné priority. Odchádzajúci francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý je de facto “politickou mŕtvolou” vyzýva na rozhodný odpor Európy voči USA, vychádzajúci zo základov “klasických demokratických a civilizačných európskych hodnôt”, s výnimkou Merkelovej ho však nikto neobdivuje. Panika sa šíri na Ukrajine, pretože Ukrajinci pravdepodobne ostanú bez podpory USA.

Na snímke nemecká ministerka obrany Ursula von der LeyenováNa snímke nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová

45 minútový rozhovor medzi Vladimírom Putinom a Donaldom Trumpom ešte viac prehĺbil ponurú náladu medzi rusofóbnymi a skompromitovanými európskymi lídrami, ktorí po odchode Obamu nevedia, ako majú reagovať. Išlo už o druhý rozhovor medzi Putinom a Trumpom, prvý rozhovor sa uskutočnil dňa 14.11.2016, krátko po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, v tomto krátkom rozhovore však ruský prezident Vladimír Putin len poblahoželal Donaldovi Trumpovi k víťazstvu.

Tento druhý rozhovor medzi Putinom a Trumpom hodnotia politickí analytici ako pozitívny. Alexej Puškov na Twitteri priamo uviedol že rozhovor sa stal prológom k osobnému stretnutiu oboch lídrov, ktorí sa zhodli na riešení väčšiny existujúcich problémov.

Podľa Konstantina Kosačeva rozhovor Putina a Trumpa vrátil rusko-americkému dialógu zmysel a naznačil záujem oboch lídrov nájsť nový a lepší formát vzájomných vzťahov.  Ruský politológ a analytik Leonid Krutakov uviedol, že rozhovor jednoznačne naznačuje zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a USA, ktoré sa narušili vďaka Obamovi a politike neoconov a vojenských jastrabov.

Veľmi pozitívne vníma rozhovor Vladimíra Putina a Donalda Trumpa aj americká strana. Tlačový sekretár Trumpovej administratívy Sean Spicer označil telefonický rozhovor takisto ako dôležitý krok smerujúci k zlepšeniu vzájomných vzťahov.

Kým Američania nemajú žiaden problém zlepšiť vzájomné vzťahy s Ruskom, európski politici, ktorí spájali svoju existenciu s pôsobením Baracka Obamu a Hillary Clintonovej, majú hlavy v smútku. Hollande žiadal Donalda Trumpa, aby nezrušil sankcie voči Rusku, pokiaľ ruská strana nevyplní Minské dohody. V podobnom duchu sa vyjadrovala aj Merkelová.

Samozrejme americký prezident Donald Trump chápe rozdiel, ktorý Hollandovi a Merkelovej evidentne uniká – Rusko je signatárom Minských dohôd, ktoré majú upraviť vzťahy medzi Doneckom a Luhanskom na jednej strane a Ukrajinou na druhej strane. Rovnakým signatárom je aj Nemecko a Francúzsko. Rusko, Nemecko a Francúzsko nie sú stranami konfliktu, takže žiadne Minské dohody neplnia.

Na snímke nemecká kancelárka Angela Merkelová (vľavo) a francúzsky prezident Francois Hollande Foto:Markus SchreiberNa snímke nemecká kancelárka Angela Merkelová (vľavo) a francúzsky prezident Francois Hollande Foto:Markus Schreiber

Mnohí európski lídri a “bruselské kapacity” majú jeden veľký problém. Príliš sa angažovali na strane Obamu a Clintonovej, ukázali svoju neschopnosť, pretože chybne vyhodnotili výsledok amerických prezidentských volieb. Navyše sú odkázaní na americkú pomoc, ak USA opustia NATO, reálna európska obrana neexistuje. Európa nemá zdroje, borí sa s migračnou krízou, ekonomické ukazovatele nie sú práve najlepšie. Jednoducho Európa nie je v pozícii, aby mohla s Trumpom alebo Putinom rokovať v pozícii rovnocenného partnera.

Zdá sa, že vzájomné vzťahy medzi Ruskom a USA sa budú zlepšovať. Čo očakáva Európa od príchodu nového amerického prezidenta a v akej miere budú jej nádeje naplnené je otázne. Zatiaľ to vyzerá tak, že európski lídri budú musieť prehodnocovať svoje postoje, najviac skompromitovaní európski politici sa postupne pravdepodobne stratia z výslnia politického života. Dúfajme, že navždy.