Moskva 15. júna 2018 (HSP/Sputnik/Foto:wikipedia)
 

Po skončení druhej svetovej vojny a porážke nacistického Nemecka sa dve veľmoci, USA a ZSSR, snažili prilákať nemeckých vedcov na svoju stranu, aby sa zúčastnili vývoja novej jadrovej zbrane. Washingtonu a Moskve sa to podarilo, a podiel Nemcov na ich projektoch jadrových bômb bol naozaj značný.

Na snímke fyzik Manfred von Ardenne

Na jar 1945 bolo úplne jasné, že druhá svetová vojna sa blíži ku koncu, ale západné krajiny a ZSSR už sa pripravovali na nový konflikt, studenú vojnu, píše portál Russia beyond. Každá strana dobre chápala, že je na čase vyvíjať nové zbrane. A preto USA a ZSSR sa ponáhľali a snažili sa použiť nemecké technológie vo svoj prospech.
Američania prinútili spolupracovať Wernhera von Brauna a Wernera Heisenberga, dvoch hlavných vedcov nemeckého jadrového projektu. Ale Moskva tiež získala niekoľko dôležitých špecialistov. Jedným z týchto vedcov bol fyzik Manfred von Ardenne.
Podľa údajov sovietskych vojakov Ardenne vyvesil na fasáde svojho domu v okolí Berlína nadpis v ruštine „Dobro požalovať (Vítame vás)!”, keď už bolo jasné, že Nemci vojnu prehrali a nástup sovietskej armády nešlo nezastaviť.
V Nemecku bol Ardenne veľmi úspešným vedcom a vývojárom, vlastní okolo 600 patentov, vrátane prvého riadkovacieho elektronového mikroskopu na svete. Keď sovietska armáda dorazila do Berlína, vedúci jadrového projektu ZSSR Lavrentij Berija ponúkol Ardennemu pracovať na vývoji sovietskej bomby, a vedec ponuku prijal. Poprosil však, aby mu dovolili pracovať na vývoji procesu separácie izotopov pre získanie jadrových výbušnín, ako je urán 235. Berija súhlasil a vedca s jeho laboratóriom premiestnili do Suchumi (terajšieho Abcházska).
Práca Ardennea bola úspešná, vedca ocenili hlavnými sovietskymi cenami. V roku 1955 sa vrátil do východného Německa, kde žil a pracoval ešte dlho a robil dôležité experimenty vo fyzike a medicíne.
Okrem toho pre ZSSR pracovali ďalší nemeckí špecialisti, nositeľ Nobelovej ceny fyzik Gustav Hertz, chemik Max Volmer a fyzik Max Steenbeck. Celkovo ich bolo asi 300.
Medzi nimi bol fyzik Nikolaus Riehl, ktorý sa narodil v 1901 v Petrohrade, v 20. rokoch sa presťahoval do Nemecka, ale po skončení druhej svetovej vojny bol donútený vrátiť sa do ZSSR. Riehl bol na čele výroby uránu v ruskom meste Elektrostal. Jemu a jeho tímu sa podarilo vytvoriť kovový urán potrebný pre výrobu bomby. Za túto prácu bol vyznamenaný najvyššími sovietskymi cenami.
V roku 1949 ZSSR vyvinul vlastnú jadrovú bombu. Preto sa v 50. rokoch mnohí nemeckí vedci, ktorí pracovali na tomto projekte, vrátili do východného Nemecka.
 

Príspevok Ako nemeckí vedci pomohli ZSSR vyvinúť atómovú bombu zobrazený najskôr Hlavné správy.