Heidelberg 27. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Svätopluk Písecký)
 
Nový výskum Európskeho molekulárneho biologického laboratória ukázal, že pri probléme so zlým vstrebávaním antibiotík do tela nie sú na vine len antibiotiká, ale aj ďalšie lieky ako napríklad lieky proti alergii a statiny. Dokážu totiž zmeniť rast baktérií v črevách a ako vedci priznávajú, toto zistenie ich vydesilo, píše Blesk.cz

Ilustračné foto

Rozšírujúca sa rezistencia voči antibiotikám je veľkou hrozbou pre celé ľudstvo. Výskumníci sa preto rozhodli skúmať ako odolnosť voči antibiotikám ovplyvňujú iné lieky. Vybrali tak 1000 liekov, u ktorých skúmali ich vplyv na črevnú mikroflóru, s ktorou rezistencia na antibiotiká priamo súvisí.
Výsledkom bolo, že negatívny vplyv má štvrtina zo skúmaných liekov. Medzi nimi bol napríklad liek simvastatin, ktorý sa užíva na znižovanie cholesterolu, tamoxifen (liek proti rakovine pŕs) alebo loratidin (liek na alergické nádchy).
Problém pre organizmus nastáva vtedy, keď človek užíva takéto lieky každý deň, pretože podporujú v črevách vývoj nechcených baktérií, z ktorých sa ďalej vyvíjajú rezistentné kmene, úplne rovnako ako u antibiotík.
Svetová zdravotnícka organizácia varovala, že ak sa tento trend nezmení, tak spoločnosť dôjde k tzv. postantibiotickej ére a následne sa môže stať, že bežné infekcie začnú ľudí zabíjať.
V histórií už k vážnym následkom rezistencie voči liekom došlo. Zlatý stafylokok bol v polovici minulého storočia úspešne liečený penicilínom, no dnes sú takmer všetky kmene stafylokoku odolné voči penicilínu a neostáva toľko liečiv na jeho liečenie.
Podľa odhadov umrie kvôli rezistencii na antibiotiká 700 000 ľudí a do roku 2050 by to mohlo byť až 10 miliónov. Počas posledných tridsiatich rokov nebolo objavených mnoho antibiotík.
Ako uvádza Pravda.sk, pacient môže rezistencii predísť napríklad tým, že nebude brať antibiotiká naslepo ale až po určitom vyšetrení, aby bolo užívanie cielene. Ďalej je potrebné niekedy vydržať 2-3 dni aby antibiotiká zaúčinkovali a nežiadať lekára hneď o výmenu, užívať antibiotiká v predpísaných intervaloch aby sa zabezpečila dostatočná hladina účinnej látky v organizme. Veľmi dôležité je tiež užívanie probiotík v čase užívania antibiotík a ešte ďalších 14 dní po vysadení antiobiotík. Tiež netreba zabúdať na prírodu. Počas druhej svetovej vojny sa cesnak nazýval ruským penicilínom a okrem iného blokuje enzýmy, ktoré infekčným organizmom a parazitom dodávajú schopnosť napádať a poškodzovať tkanivá.
 
Príspevok Aj lieky proti alergii môžu za rezistenciu voči antibiotikám zobrazený najskôr Hlavné správy.