23. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR)

Málokto vie, že v utorok 21. novembra sa slávil Svetový deň pozdravov, ktorý nám pripomína dôležitosť a aj históriu vzniku každodenne používaných pozdravov. Ako vznikli napríklad česť práci, servus alebo ahoj? Vysvetľuje lingvistka Barbora Martinkovičová pre Českú televíziu.

Každá kultúra, každý jazyk používa rôzne formy pozdravov. V Česku sa ľudia najčastejšie zdravia oslovením “ahoj” alebo “čau”. Tak samozrejmé slová pritom skrývajú zaujímavú históriu.

“Ahoj k nám prišlo z angličtiny, ale je všeobecnejšie, pochádza z citoslovečného, ​​hoj, hej. Úspech toho pozdravu spočíva v tom, že už predtým malo mnoho jazykov takéto zvolanie,” uviedla lingvistka Barbora ​​Martinkovičová z Ústavu pre jazyk český.

“Výraz, a hoj’ sa v českých krajinách používal na zvolávanie zvierat domov ešte predtým, než k nám došlo slovo, ahoj ako pozdrav”.

Pri pozdrave “ahoj” sa uvádzajú aj iné verzie vzniku, a síce od latinského Ad honorem Jesu, teda Ku sláve Ježiša. “Je to jeden z variantov, o ktorom sa špekuluje, ale nie je príliš pravdepodobný,” dodala Martinkovičová.

Málokoho tiež napadne súvislosť medzi pozdravom “čau” a latinským prekladom pozdravu “servus”, ktoré sú vlastne významom totožné. “Čau pochádza z talianskeho Schiavo, čo znamenalo služobník. Poznáme aj z češtiny pozdravy ako Služobníček, rovnako ako v latinčine servus,” povedala lingvistka.

Pozdravy kopírujú vývoj spoločnosti
Zdravenie medzi ľuďmi je obrazom doby, v ktorej žijeme. Nie je to tak dávno, kedy v socialistickom Československu bol rozšírený pozdrav “Česť práci”.

Už od Rakúsko-Uhorska možno na pozdravoch vidieť posun doby. “V čase Rakúsko-Uhorska a ešte v starších dobách sa stretneme s pozdravmi, ktoré pochádzajú z oblasti náboženstva, napríklad na, Pozdrav pánboh’ sa zodpovedalo, Dejžto pánboh’,” uviedla Martinkovičová.

Za prvej republiky tieto pozdravy postupne ustupovali a objavovali sa len u staršej generácie. Nahrádzali ich výrazy zachytené aj vo filmoch pre pamätníkov, napríklad “ruky bozkávam”. Tiež sa v období medzi dvoma svetovými vojnami v Československu rozšíril pozdrav “nazdar”. “Ten ale už vtedy bol typický len pre neformálne oslovenie,” dodala Martinkovičová.

Zvoleným pozdravom sa tiež ľudia zaraďujú medzi “svojich”. Špecifické pozdravy používajú napríklad vodáci či baníci. “Vyjadrujú tým spolupatričnosť, že patria k sebe. Keď napríklad na vode pozdravíte vodákov čau, ukážete tým všetkým, že ste na vode úplný zelenáč,” spomenula známu vec Martinkovičová.

Podľa odborníčky, pozdravy pochádzajú z doby, kedy ľudia ešte neboli ľuďmi. “Pozdravy nie sú len ľudská záležitosť, pozdravy používajú i zvieratá. Zdravenie sme si preniesli z doby pred evolúciou človeka,”  povedala s tým, že v živočíšnej ríši majú kontaktnú funkciu, kedy zvieratá ohlasujú” ja som tu “.

Vo svete ľudia používajú aj rôzne neverbálne pozdravy. Niektoré tie zvieracie skutočne pripomínajú – Maorovia a ich známe trenie nosov o seba. “To má znamenať, že si navzájom odovzdávajú dych života,” doplnila zaujímavosť Martinkovičová

Vo virtuálnom priestore pozdrav mizne
Typickým príznakom dnešnej doby je, naopak, ubúdanie pozdravov. Aspoň vo virtuálnom priestore na chatoch – on-line rozhovoroch prostredníctvom komunikačných sietí – a na sociálnych sieťach.

“Pozdravy v tomto prostredí často miznú, kvôli úspore času aj dojmu kontinuity chatu. Keď už pozdravíme, sú pozdravy kratšie a objavuje sa v nich angličtina,” dodala lingvistka.

Svetový deň pozdravov čiže Hello world day bol prvýkrát oslavovaný v roku 1973. Vznikol z iniciatívy amerických študentov, bratov MacCormackových. Má ukázať, že konflikty je lepšie riešiť pomocou komunikácie.