Jalalabad 89. decembra 2017 (HSP/Foto:

Meena sa narodila v afgánskom väzení a už 11 rokov tam naďalej žije a pravdepodobne tam strávi aj svoje zvyšné detstvo. Nikdy však nič nespáchala, ako píše The New York Times
Ilustračné foto

Jej matka Shirin Gulová je však odsúdená za sériové vraždy na doživotný trest a afgánske zákony nechávajú deti pri odsúdených ženách až do dosiahnutia 18 rokov, najmä ak neexistujú žiadni blízki príbuzní a otcovia sú nevedno kde.
Meena nikdy nebola vonku ani na krátkej návšteve. Nepozná televízor a, ako vraví, ani nemá tušenie, ako vyzerá svet mimo múrov provinčného väzenia v Nangarhare. Len dvor, kde sa môže zahrať na hojdačkách, preliezkach a šmýkaľkách, popri ktorých sú bahnité kaluže a kopa hrdzavého riadu.
“Áno, prajem si, aby som mohla ísť von. Chcem odtiaľto odísť a žiť vonku s mamou, ale neopustím to tu bez nej,” vraví Meena. Je jednou z 36 detí väznených so svojimi matkami v ženskej sekcii, kde je uväznených 42 žien, ale žiadne z detí tam nebolo tak dlho, pretože väčšina rozsudkov ich matiek je kratšia.
Existujú síce detské domovy, kde sú deti počas matkinho odpykávania trestu, ale matka musí súhlasiť s tým, že tam vezmú jej syna či dcéru. Navyše, táto prax nezahŕňa mnohé oblasti Afganistanu vrátane Jalalabadu.
Meena chodí aj do školy, čo je jedna miestnosť s rôznymi lavicami a stoličkami pre 16 detí. Jeden učiteľ sa stará o tri triedy, každú hodinu denne o jednu triedu. Meena je druháčka.
Jej matke podľa všetkého zachránilo život práve len to, že čakala dieťa, Meenu. Nechcela si ju dať preč a dať niekomu do opatery, lebo nikomu neverí. Nakoniec dodáva: “Meena si zaslúži slobodu. Ale ona to nedokáže, kým ju aj matka nedostane.”