Bratislava 8. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky rozpútala „peklo“. To „peklo“ hneď v úvode prisľúbil generálny prokurátor. Treba si však všimnúť, že ho nerozpútal samotný generálny prokurátor, ktorý sa zaoberá odhalením páchateľov beštiálnej vraždy, ale iní „herci“. Slovensko sa ponorilo do močiaru politických škandálov a zreje tu aj náš domáci Majdan…
Pietne spomienkové zhromaždenie na zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho partnerku Martinu Kušnírovú na Hlavnej ulici v Košiciach 2. marca 2018

Je to neuveriteľne živná pôda pre náš vrelo milovaný mainstream. „Veľké“ média denno-denne vylievajú na hlavy ohromeným a ovaleným občanom tony špiny, konšpirácií, „zaručene pravdivých informácií“, prežuvajú a vychutnávajú si hádky politikov, volajú po odstúpení vlády a predčasných voľbách, tešia sa z masových nepokojov. Žeby nás tým prekvapili?
Najpodrobnejším spôsobom informujú o všetkých škandáloch, vzájomných obvineniach politikov, ale ako vždy občanov odvádzajú od podstaty veci. Vražda dvoch mladých ľudí sa tak v ich podaní dostáva niekde na 17. miesto…
Pokúsime sa však aj v období „informačného hladu“ /pretože ešte vôbec nepoznáme detaily tejto beštiálnej vraždy, jej vykonávateľov a objednávateľov/ posvietiť si na podstatu veci. Všimnime si niektoré pozoruhodné fakty a súvislosti. V priebehu ostatného štvrťstoročia, v ére samostatnosti Slovenska, pod Tatrami došlo k niekoľkým vraždám známych politikov, štátnych zamestnancov, podnikateľov a iných významných osôb. Nikdy predtým to však nespôsobilo podobné hromy – blesky, ako v súčasnosti, podobnú reakciu politikov, médií a verejnosti. Prečo? Ján Kuciak je „významnejšia“ osoba, ako povedzme, Valko alebo Ducký, alebo aj iní známe osoby? Prečo došlo k podobnému mediálno-politickému výbuchu?
A hneď! Generálny prokurátor prisľúbil vyše spomínané „peklo“. Vláda v televíznom prenose demonštratívne vyložila na stôl hotovosť a ponúkla milión eur za informácie o vrahoch. Prečo zorganizovala túto šou? Nestačilo /ak chcela/ iba vyhlásiť odmenu za informácie?
Žiadne prekvapenie: opozícia hneď všetko hodila na vládu a požiadala hlavu premiéra, ministra vnútra, prezidenta Policajného zboru a iných kompetentných. Tí sa zatiaľ bránia a mienia vyšetriť vraždu novinára. Naopak hneď padla iná hlava. Ako vždy všetkých prekvapil Marek Maďarič povestný svojimi „gestami“, mnohé z ktorých verejnosť jednoducho nepochopila – ani teraz. Povedal, že sa cíti byť zodpovedný a odstúpil. A dôvod? Ak rozkradnú armádnu muníciu, odchod ministra obrany by bol logický. Ak sa prevalí asfalt na diaľnici a spôsobí haváriu autobusu, minister dopravy si môže baliť veci. Minister kultúry odstúpil kvôli vražde novinára. Nuž, odstúpil, tak odstúpil…
Poleteli ďalšie „menšie hlavy“ – Mária Trošková a Viliam Jasaň. Opozícia hádže špinu na vládu, vláda na opozíciu. Pred televíznymi kamerami podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová obviňuje vládu a osobne ministra vnútra, že ľudia blízki premiérovi boli napojení na taliansku mafiu a minister vôbec nekonal. Róbert Kaliňák naopak obviňuje SaSku, že v období svojho vládnutia „živila“ mafiánov, keď im poskytla 10-miliónovú  podporu. A bežný občan iba krúti hlavou a nič nechápe: kto má pravdu, kto je na vine, kto je čistý? Vie iba jedno: na Slovensku sa rozpútal chaos a posmradkáva miestnym Majdanom.
Verejnosť začala spontánne vyjadrovať sústrasť v súvislosti s vraždou dvoch mladých ľudí. A čo sa hneď stalo? Opozícia tieto smútočné akcie momentálne previedla na iné koľaje – začala organizovať masové protivládne mítingy. Žiada odstúpenie premiéra, ministra vnútra, prezidenta policajného zboru, chce pád vlády a predčasné voľby. Na vraždu novinára a dolapenie vrahov a objednávateľov si spomína iba okrajovo – tá je na tom 17. mieste.
Mainstream sa vyžíva! Novinári už zabúdajú, že zavraždili ich kolegu. Rozdúchavajú škandály, vychutnávajú si vzájomné obvinenia členov koalície a opozície vo všetkých podrobnostiach, ochotne zverejňujú komentáre a verzie „pouličných filozofov a odborníkov na všetko“, ale samotný beštiálny čin odsúvajú stále ďalej – na prvom mieste sú politické hádky a pád vlády. Riadia sa starým princípom „The show must go on“ – šou musí pokračovať. Show zvyšuje náklady tlačených médií, sledovanosť rozhlasových a televíznych staníc – je to živná pôda pre média. Čo tam po nejakej vražde?
A je tu obdobie /zatiaľ/ „poloMajdanu“. Kam ďalej? Samotná podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová otvorene vyzýva na štátny prevrat: „Tu musí dôjsť proste k prevratu. Tam tí ľudia nemajú ďalej čo robiť. Aj keby rovno odstúpil Kaliňák a Gašpar, tak si nemyslím, že bude objektívne vyšetrovanie zaručené, preto si myslím, že toto je na pád vlády,“ povedala to bez okolkov. Máme byť jej vďační za podobnú „úprimnosť“?
Čuduje sa teraz niekto z našich ohúrených a obalamutených občanov, že naši demokrati všetkých farieb, liberáli, slniečkari, mainstreamy a iný „výkvet spoločnosti“ tak vrelo privítali krvavý štátny prevrat na Ukrajine? Ak by niečo podobné urobil niekto iný, tak by ho naše média, liberáli a slniečkari označili za netvora. Ale „oni“ to môžu, im je to povolené. Veď vieme: sú dvojité metre a trojité štandardy. Tak potom prečo by pod Tatrami nemohli urobiť to, čo v Kyjeve? Niekto tak strašne túži po moci, ale už roky sa mu v parlamentných voľbách nedarí dostať sa ku korytu. Čo s tým? No tak ideme na Majdan: akurát je tu zámienka – vražda…
Jasné, že im ide o pád vlády, o ministerské kreslá, o možnosť rozdeľovať koláč podľa svojich predstáv. Žeby to bolo také nereálne? Vedia, že vládny zlepenec sa drží iba „silou vôle svätej trojice“ – Fico, Bugár a Danko. Ak niekto povolí – všetko rachne. Ako prvý začína povoľovať Svätý Béla. Žiada odstúpenie ministra vnútra. Ako môžu odpovedať chlapci – Kaliňakovci? Vytiahnu z archívov medializované kauzy spojené so spolupartajníkmi Belú Bugára na južnom Slovenska. A keď sa do toho zamontujú aj chlapci z prostredia Andreja Danka, vládny zlepenec sa rozpadne. Už práska, ale ešte drží…
Samozrejme, nemohol zostať bokom ani prezident Andrej Kiska. Ten sa otvorene priklonil  na stranu opozície a „diplomaticky“ si zaželal pre Slovensko predčasné voľby – bez rozdielu, ako dopadne vyšetrovanie vraždy novinára. Ako vždy prezident, opozícia a mimovládky kráčajú spolu: vláda musí padnúť a majú sa konať predčasné parlamentné voľby.
Vážení, pokúsme sa byť objektívni, neriešme aspoň teraz, kto  je lepší, múdrejší a kompetentnejší – či koalícia alebo opozícia. Nech sa občania tým zaoberajú počas parlamentných volieb. Nemali by nás odvádzať od podstaty veci – a tou je vražda novinára. Ak sú naši politici „mentálne slabší“, tak aspoň verejnosť, obyčajní ľudia by mali byť múdrejší. Nemali by dovoliť politikom a médiám hrať sa na hyeny a využívať vraždu dvoch mladých ľudí na svoje politické a obchodné účely. Nemusíme si od politikov a médií počúvať ich tradičné „bla-bla-bla“, keď hádžu vínu jeden na druhého a robia tu chaos. Navyše, keď vyzývajú zorganizovať na Slovensku miestny Majdan – tak je to už prisilná káva!
Už sme prekročili rubikon. Keď už zo samotného „vrcholu“ zaznievajú výzvy na štátny prevrat, mali by sme spozornieť a v zárodku zastaviť to, čo môže vrhnúť našu krajinu do „kyjevského krvavého Majdanu“ a chaosu. Žarty bokom – čo je veľa, to je veľa. Politici síce môžu politizovať, ale odtiaľ – potiaľ. Ak chcú pomáhať s prácou polícii – je to vítané. Ale vrhať krajinu do „majdanu“ – ďakujeme, neprosíme si.
Dnes je predovšetkým treba vyriešiť vraždu novinára a jeho priateľky a potrestať vinníkov. Až potom bude jasné, či a do akej miery je za to zodpovedná vláda, alebo bol dôvod prozaický a politika s tým nič nemá. A svoje politické ambície nech politici napĺňajú počas parlamentných volieb, ale nie na náš účet. Verejnosť by mala nechať bokom všetky politické preferencie a fandenie a nasmerovať politikov a aj média, aby riešili tú hlavné otázku – vyšetrovanie vraždy novinára.
Politici a mainstream by mali prestať s hyenistickým politickým cirkusom a využívaním tragédie za účelom naplnenia svojich ambícií. Sme za každú srandu, ale odtiaľ – potiaľ. A ešte raz: ak máme podobných „mentálne utrápených“ politikov a média, tak potom verejnosť, ľud, národ, občania by mali byť múdrejší – a hlavne v budúcich parlamentných voľbách, aby si zasa nevolili cirkusantov a supov. A potom to na Slovensku bude vyzerať oveľa lepšie. Amen.
Eugen Rusnak