Bratislava 28. marca 2018 (HSP/Foto:Pixabay)
 
Napríklad túto: kto vlastne dal mladému novinárovi materiál o súvislosti medzi mafiou a úradom vlády? Prečo tohto človeka dodnes vyšetrovatelia nevypočuli? Veď toho mali vypočúvať medzi prvými, či nie?

Ilustračné foto

Alebo túto: kto začal prvý, hneď na druhý deň (!) po zverejnení vraždy kričať o talianskej stope, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou falošná?
Alebo túto: ktorá z osôb, ktoré mohli nejako súvisieť s vraždou, sa bleskurýchle a vraj natrvalo vyparila na opačný koniec sveta (napriek tomu, že tu údajne vlastní byt)?
A ak dotyčný plánoval navždy odísť zo Slovenska, nie je zvláštne, že až do dňa Kuciakovej smrti (čo bolo len pár dní pred jeho odletom) spolupracoval s ním na detailoch prípadu talianskej mafie z východu?
Aká je štatistická pravdepodobnosť, že jeden a ten istý človek, ešte k tomu cudzinec, bude nejako zapletený do každej z troch najväčších káuz v posledných rokoch na Slovensku (Valko, Gorila, Kuciak)?
A ako je možné, že naše médiá, také pluralitné, také objektívne, také slobodné a nikým necenzúrované, o tomto človeku takmer vôbec nepíšu a radšej tvrdošíjne riešia slepú „taliansku stopu“? A spolu s masou zmanipulovaných občanov a opozíciou hneď idú odvolávať policajného prezidenta Gašpara, ktorý prípad nevyšetruje a ani nie je kriminalista…
Vy už viete, že všetky tieto otázky súvisia s jedným jediným menom: Tom Nicholson.
 
Kto je Tom Nicholson?
Kanadský občan Tom Nicholson vyštudoval históriu na University of Toronto v Kanade a potom v roku 1992 prišiel učiť angličtinu na Slovensko. V rokoch 1993 pôsobil v médiách, bol redaktorom The National Post v Toronte a šéfom spravodajstva vo Whig-Standard v Kingstone. V roku 1995, potom ako sa údajne rozpadla jeho rodina v Kanade, sa opäť vrátil na Slovensko, už nie ako dobrodruh, ktorý učí Slovákov anglicky, ale ako novinár. Človek bez domova, bez rodiny, bez minulosti získal v tom čase občianstvo Veľkej Británie. Do Bratislavy prišiel práve vtedy, keď tu začala pôsobiť Americká zahraničná agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID), na ktorej prácu neskôr aktívne nadviazala nadácia OSF – dva z hlavných nástrojov na diaľkové riadenie tunajšej provincie.
Nicholson sa stal po príchode na Slovensko šéfredaktorom a neskôr vydavateľom v angličtine vychádzajúcich novín The Slovak Spectator. Začal písať do SME a Trendu na veľmi insiderské politické a mocenské témy a zázračne rýchlo sa stal expertom na tie najintímnejšie otázky slovenskej politiky, biznisu, tajných služieb či podsvetia. Tento učiteľ a žurnalista s kanadským a britským pasom sa po pár rokoch pobytu na Slovensku vedel dostať k tajným informáciám ako málokto v tejto krajine.
Bol známy tým, že sa rád – samozrejme ako novinár, ako sám hovoril – stretával s mafiánmi ako Ferus, Borbély, Ondrejčák, Hrbáček, Jakšíkovci či Piťovci. Súčasne však bol častým hosťom na americkej ambasáde. Jeho vtedajšia manželka Lucia Nicholsonová (to je tá, ktorá tak hlasne namieta proti údajným kontaktom smerákov s podsvetím) sa napriek tomu dostala v roku 2010 za vlády Ivety Radičovej na pozíciu štátnej tajomníčky na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Na takú vysokú pozíciu treba prejsť cez bezpečnostné previerky najvyššieho kontrolného úradu, čo však tejto absolventke bratislavského gymnázia zrejme nerobilo problém.
 
Kauza Valko
Nicholson bol jednou z posledných osôb, s ktorými hovoril prominentný právnik Ernest Valko v deň, keď ho zavraždili – možno úplne poslednou. Nicholson údajne učil Valka iba angličtinu, ale sa tu črtajú zaujímavé súvislosti.
Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic, hoci tvrdil, že Valko bol jeho priateľ, prebral zastupovanie jedného z údajných vrahov Valka. Niektorí sudcovia najvyššieho súdu z toho usúdili, že Lipšic chcel byť informovaný priamo zo zdroja, ako prebieha vyšetrovanie. A to isté vidíme aj v prípade ďalšej vraždy, s ktorou Nicholson nejako súvisí – ten istý Lipšic je aj právnikom rodičov zavraždených Kuciaka a Kušnírovej…
Nicholson v čase, keď sa aktívne priatelil s právnikom Valkom, pracoval na spise Gorila. Lipšic bol jedným z otvorených odporcov kauzy Gorila. To jeho podriadení dali príkaz na použitia násilia proti protestujúcim na demonštrácii za vyšetrenie Gorily. Nicholson bol zhodou okolností v kontakte s osobou bývajúcou v byte, odkiaľ sa odpočúvalo. A on bol tiež tým, kto celú kauzu vytiahol na svetlo, hoci podklady mali vtedy aj Lipšic a Sulík.
 
Kauza Gorila
Nicholson na tomto spise pracoval od roku 2008. Gorila sa týkala všelikoho, ale zo všetkých najviac strany SDKÚ, ktorú v konečnom dôsledku napokon aj pochovala. V tom čase SaS a SDKÚ spolu viedli zápas o vedúcu rolu na pravej strane politického spektra. Luciu Nicholsonovú prijal v roku 2010 na pozíciu štátnej tajomníčky Jozef Mihál (SaS). Nicholson vraj medzitým neúspešne hľadal vydavateľstvo, ktoré by mu gorilí spis zverejnili, ale neúspešne. „Všetci pred ním zatvárali dvere“ – tvrdila Nicholsonová, ktorá v tom čase sedela na ministerstve a chodila na zasadnutia vlády. Podľa jej vyjadrení, Dzurinda, Mikloš, Lipšic, všetci vedeli, že Nicholson pracuje na prípade, ktorý odhalí temné pozadie ich vládnutia. Ale zvláštne je, že napriek tomu sa jej nezbavili: skôr naopak, nechávali jej priestor.
Odkiaľ Nicholson gorilí spis vzal, to je dodnes záhada. Išlo o rozsiahly materiál, ktorý sa týkal množstva osôb zo všetkých strán politického spektra, takže to sotva mohol byť nejaký náhodný únik informácií. Naznačuje azda niečo fakt, že k vyšetrovaniu Valkovej vraždy bol medzi prvými prizvaný aj hlavný vyšetrovateľ Gorily Marek Gajdoš?
 
Kauza Kuciak
Materiály o prepojeniach strany SMER-SD na taliansku mafiu dal Nicholson Kuciakovi pár dni pred jeho vraždou a potom sa rýchlo zbalil a odletel do Kanady, kde je dodnes. Predtým však ešte stihol verejnosť nasmerovať na tzv. „taliansku stopu“, ale tá sa ukazuje byť slepou uličkou. Talianski vyšetrovatelia mali v mafiánskej skupine, ktorá pôsobila na východnom Slovensku, svojho informátora a komplexne ju monitorovali. Je nemysliteľné, aby sa v skupine nehovorilo o takej vážnej veci ako jej eventuálne ohrozenie zo strany novinára, ohrozenie také vážne, aby padlo rozhodnutie ho navždy umlčať.
A mimochodom, ak Kuciaka zabili pre ten článok, prečo teda vrah nezobral notebook aj s inkriminovaným článkom so sebou, ale nechal ho tam, aby to novinári rozmazali po všetkých novinách od Kamčatky až po Ohňovú zem? Boli vrah aj objednávateľ takí retardovaní, že im toto nedošlo? Druhou možnosťou je, že to bol zámer…
Nedá sa nevidieť paralelu: gorilie protesty, ktoré organizoval Peter Pčolinský (prepojenia na Lipšica cez brata a matku, momentálne podpredseda SME Rodina) mali za cieľ oslabiť stranu SMER-SD pred ďalšími voľbami. A protesty po vražde novinára Kuciaka majú presne rovnaký cieľ, oslabiť SMER-SD pred najbližšími voľbami, ideálne za horúca. Hlavným kandidátom na prevzatie moci je strana SaS, kde je v najužšom vedení Nicholsonova bývalá manželka Lucia Nicholsonová, momentálne už aj s prostredným menom Ďuriš.
 
Na tieto súvislosti upozorňuje aj poslanec za SMER-SD Ľuboš Blaha
„Vyšetrovanie údajne ukázalo, že obete vraha poznali a pozvali ho na kávu. Tým padá celá Nicholsonova udička o mafii, ktorou sa chcel vyzúriť na Smere. Ale nielen to. Ono to obracia pozornosť na tých, ktorí obete osobne poznali, čo je v prípade redaktora novín predovšetkým novinárska komunita, vrátane Nicholsona a ďalších, ktorých by obete pozvali domov na kávu. Akosi sa o tom v médiách nepíše (čím to bude?), ale dajako sa to celé obracia proti tým, čo doposiaľ lynčovali iných. Ešte raz – novinár Kuciak si zjavne na kávu nepozval domov talianskych mafiánov, ale niekoho zo svojho okruhu známych, ktorý tvoria predovšetkým novinári. Ako to, že toto nikto z novinárov nerieši? Ide predsa o kľúčovú informáciu dňa…“
A tak si položme otázku: vyšetruje polícia stopu „Nicholson“? A ak nie, tak prečo? A kam sa podeli mainstreamoví novinári?
Ivan Lehotský
 
Príspevok A čo takto začať si klásť správne otázky, páni vyšetrovatelia a mainstreamoví žurnalisti? zobrazený najskôr Hlavné správy.