Rím 3. októbera 2017 (HSP/KAP/Foto:TASR-L’Osservatore Romano/ Pool photo via AP)

Úzky plastový žltý náramok, číslo, meno. Slúži na identifikáciu migrantov v „Hube“, regionálnom rozdeľovacom centre pre migrantov v Bologni. V tú nedeľu vstupuje cez bránu nový a ide ku komplexu z obývacích kontajnerov a sanitárnych zariadení a mladá pracovníčka dáva mužovi náramok na ruku. Na ňom je napísané „3900003 Papa Francesco“.
Pápež František (vľavo) si podáva ruku s migrantom počas návštevy utečeneckého centra

Pápež František navštívil Bolonskú arcidiecézu a vedome chce teraz navštíviť miesto, kde je doma núdza – „Hub“, centrum pre migrantov. V západnej periférii mesta, kde sú prvé polia, zriadila vláda regiónu Emilia-Romagna tábor pre migrantov, ktorí pristáli väčšinou na juhu Talianska a majú byť presunutí do iných zariadení.
Z prvých 200, ktorí prišli autobusmi zo Salerna, bolo čoskoro tisíc. Občas sa centrum dostalo na pokraj svojich možností. Maximálna doba pobytu tri týždne bola niekedy skôr želaním, ako realitou.
Mnohí migranti využívajú príležitosť, aby pápeža a médiá na seba upozornili posolstvami, ktoré namaľovali na svoje tričká, či na kus papiera: „Milujeme ťa, pápež. Potrebujeme dokumenty.“ Dvaja držia odtrhnutý kus kartónu: „Potrebujeme dokumenty, aby sme mohli pracovať. Jedlo je zlé. Nepijeme dobrú vodu. Transfery sú príliš pomalé. Nemáme dobré šatstvo, Žijeme v špine.“
Je to vlastne krátka cesta, ktorú František prejde s bolonským arcibiskupom Matteom Zuppim až po malé pódium, na ktorom má mať príhovor. Ale trvá dlho. Zdá sa, že chce pozdraviť každého jedného a na rozdiel od rána v Cesene, kde nadšené rehoľníčky ťahali Františka za rúcho alebo ho ťapkali po líci, stretnutia s mladými africkými migrantmi sú poznačené rešpektom.
Jeden uchytí pápežovu ruku letmo, iný pevnejšie – čoskoro si drží 80-ročný pápež rameno, akoby mal bolesti. Ale usmieva sa, pózuje pre nespočetné selfie. Celú trištvrte hodinu si berie čas na toto stretnutie, čo je viac ako akýkoľvek iný termín v ten deň.
Ukázať blízkosť – to je posolstvo, ktoré pápež migrantom prináša. „Mnohí vás nepoznajú a majú strach,“ hovorí im v príhovore. „Tým sa cítia v práve súdiť, aby to mohli robiť s tvrdosťou a chladne. Oni si tiež myslia, že dobre vidia. Ale nie je to tak. Človek vidí dobre iba z blízkosti, ktorú dáva milosrdenstvo.“
Vidieť toho druhého ako blížneho – to pripomenie František aj neskôr bolonským občanom na námestí Piazza Maggiore, keď povie, že nezamestnaní mladiství a zamestnanci, ktorí v kríze stratili prácu, nie sú iba číslami v štatistike.
U migrantov osloví ešte iný fenomén – štvanie na sociálnych sieťach. „Strašné vety a urážky cez internet“, podľa Františka pochádzajú tiež z tohto nemilosrdne dištancovaného pohľadu. „Ale kto hľadí na blížneho bez súcitu, na toho bude aj Boh hľadieť bez súcitu,“ pohrozí František.
Minulú stredu na generálnej audiencii vyzval vítať utečencov a migrantov „s otvoreným náručím“. To je v krajine, ktorá za sotva štyri roky zažila prílev 600 000 ľudí, príkra požiadavka. Tým, ktorí vidia Taliansko zaťažené už nad jeho možnosti, vychádza v Bologni trocha v ústrety: „Ešte viac krajín musí vytvoriť programy prijímania utečencov a otvoriť humanitárne koridory,“ hovorí.
Migranti sú „bojovníci nádeje“ privoláva im František a tiež pripomína, že Bologna pred 760 rokmi ako prvé mesto Európy oslobodila svojich otrokov a obe strany z toho profitovali. O svojej návšteve v „Hube“ hovorí, že si berie so sebou myšlienku na všetky tie obavy, problémy a neistoty a aj obraz mnohých výziev: „Pomôž nám dostať dokumenty“. Tu ho ľudia hlasno a dlho oslavujú.