Bratislava 27. januára 2019 (HSP/Foto:Marián Tkáč)
 
Ak manželkou Arpádovho syna Zultu/Zoltána bola dcéra Anonymovho Menumorouta (Mojmíra II.?), ich synom Takšoň, ktorý mal Gejzu, Gejza s manželkou Aledaidou, dcérou poľského Mieška I. mal Vajka, čo bolo skrátené slovenské meno Viačeslav

Štefan

Jeho grécko/slovenskú podobu Stefanos/Štefan – dostal Vajk pri birmovke od pražského biskupa Vojtecha. U pravoslávnych sa traduje, že v roku 982 prišiel Vojtech na Slovensko, kde „rozvrátil pravú vieru a zavrhol ruské písmo, zaviedol latinskú vieru aj písmo a biskupov pravej viery dal sťať a iných rozohnal“ („Skazanije o slovjanskoj pismennosti,“ 1494).
Nitru ovládli údelní vojvodovia či kniežatá z arpádovskej dynastie, najprv Arpádov syn Ullo, potom Takšoň, Gejza a od roku 995 Štefan. Jeho manželkou bola bavorská princezná Gizela, dcéra vojvodu Henricha II. Po smrti Gejzu (997) ocitol sa Štefan na tróne v Ostrihome. Proti sa postavil jeho príbuzný Kopáň na čele zadunajských pohanov. Vtedy sa Štefan oprel o hlavy slovenských šľachtických rodov Hunta a Poznana, oni ho pasovali za rytiera a uznali ho za svojho panovníka. Toto bol čin, ktorý v priebehu ďalších sto rokov viedol k postupnému začleneniu Slovenska do nového štátu. Štefan postavil pri Hrone rozsiahly opevnený vojenský tábor a vďaka pomoci Poznana a Hunta sa tu podarilo dostať vzbúrené pohanské kniežatá pod kontrolu. Velenie nad hlavnou Štefanovou vojenskou základňou prevzal Huntov syn Bíňa, podľa ktorého sa dodnes toto sídlo menuje.
Za uhorského kráľa Štefana korunovali na Štedrý deň v roku 1000. Nie však „svätoštefanskou korunou“ – hľa, maďarské mýty! – tou boli korunovaní až králi po roku 1074. Súčasťou korunovačných klenotov, ktoré poslal Štefanovi pápež Silvester, je aj jablko so slovenským dvojkrížom a kráľovský mešec na mince, ktorý sa uchoval vo Viedni v kapucínskom kláštore. Tam ho dal do úschovy kráľ Matej v 15. storočí, aby „nedráždil“ svojou slovenskosťou? Noviny „Slovák v Amerike“ priniesli koncom roka 2007 článok podpredsedu Slovenskej Ligy Mikuláša Haľka, v ktorom rozlúštil text na mešci: „Hospodi miloste Tvoja na nas ny nja i vo viki. Bože uščedri ny i blahoslovi ny.“ Mešec s týmto textom na kráľovom opasku symbolizoval kráľovu štedrosť a možnosť rozdávať almužnu – strieborné mince. To, že uhorská kráľovská koruna je byzantská i to, že text na mešci je staroslovenský (Maďari tvrdia, že grécky) naznačuje, že pápež Silvester poslal Štefanovi také klenoty, ktoré z jeho štátu urobili pokračovateľa štátu, na čele ktorého stál Svätopluk a Mojmír II. A možno to boli priamo tie isté klenoty, ktoré používal Svätopluk aj Mojmír II., resp. ich napodobenina?
Treba rukolapnejší dôkaz o tom, že Štefan a ďalší Arpádovci, ktorí – podľa testov DNA, uskutočnených maďarskými vedcami z ostatkov Ondreja II. – boli Slova(e)nmi po mužskej línii s haploskupinou R1A – sa stali pokračovateľmi Mojmíra II.? Napokon z jeho čias prevzali vnútorné župné usporiadanie, systém komitátov – hradov, ktoré boli správnymi centrami, aj slovensko-byzantskú vieru, ktorá pretrvala a len neskôr ju vytláčala latinizácia, ako aj symboly, dvojramenný kríž na troch kopcoch. Ak Štefanovi, zvečnenému vo Viedenskej obrázkovej kronike, len pozmeníme farby na korotve a na štíte, ktoré drží v rukách, čierny kríž zmeníme na biely a čierne kopce na modré, stane sa z toho muža prvý slovenský zástavník, herold!
Možno sa vo svetle týchto faktov inak, ako jednoznačne odmietavo, pozerať aj na názory niektorých spomedzi necertifikovaných historikov, že v tom čase zriadené arcibiskupstvo v Ostrihome mohlo byť len premiestnené o desiatky kilometrov južnejšie z Bane, alebo z Nitry?
Slovensko hralo po väčšinu uhorských dejín rolu najdôležitejšieho ekonomického aj mocenského prvku kráľovstva. Zo striebra z Banskej Štiavnice razil Štefan v Bratislave svoje prvé strieborné mince s nápisom (P)RESLAVA CIV(ITAS). Dobre si uvedomoval, kto mu pomohol na trón a chcel, aby sa aj naši slovenskí predkovia cítili v Uhorsku ako rovnocenná súčasť štátu. Preto sa stala úradným jazykom latinčina a svojmu synovi Imrichovi radil: „Kráľovstvo jedného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké. Keby si sa usiloval rozboriť to, čo som ja vybudoval, kráľovstvo iste utrpí veľkú škodu”. Pokiaľ to Štefanovi nasledovníci dodržiavali, Uhorsku a aj Slovákom sa v tomto štáte darilo. Keď Maďari prestali Štefanovu radu rešpektovať a zachcelo sa im Uhorsko maďarizovať, štát zanikol.
Vráťme sa naspäť do Štefanových časov s otázkou, či vládol vôbec na území dnešného Slovenska? A ak, tak pokiaľ siahalo jeho kráľovstvo? Maďari totiž len postupne a veľmi pomaly prenikali do slovenských krajov na Morave, ktorá už čoskoro pripadla Čechom. Do niektorých regiónov severných častí Slovenska sa nedostali ani po tristo rokoch. Východné Slovensko obsadzovali po roku 1030 od Užhorodu a postupovali smerom na Michalovce. Na začiatku sa dostali len k zásekom pri Jasenove a popod hory do Strážskeho. Neskôr obsadili Trebišov a Vranov, až potom Košice, Šariš a Spiš. Až pred koncom 11. storočia, v rokoch 1077–1095 za vlády Ladislava, sa dostali k poľskej hranici. Štefan, ktorý zomrel 15. augusta 1038, bol teda kráľom len na malom, zväčša južnom území Slovenska.
A čo s Nitrou, ktorá bola sídlom údelného vojvodstva / kniežatstva do 12. storočia, do roku 1105? Nitrianske sídlo kniežat zaniklo za kráľa Kolomana, ktorý dal svojho brata, posledného nitrianskeho kniežaťa Almoša vedno s jeho maloletým synom Belom oslepiť. Nitra mohla viesť relatívne nezávislú politiku, vrátane razby vlastných mincí, a jej kniežatá boli korunované vlastnou (Monomchovou) korunou, boli však obdobia, keď Nitru ovládali Poliaci. Už v roku 1001 poľský knieža Boleslav Chrabrý sa zmocnil Vislanska a obsadil aj severozápadnú časť Slovenska. V roku 1013 knieža Prokuj dostal od Boleslava Chrabrého poverenie spravovať časť Slovenska z Trenčína. Poliaci neskôr na určitý čas rozšírili svoj vplyv až po Dunaj a Tisu, obsadil Nitrianske kniežatstvo a vládli tu až do roku 1025. Nitriansko teda okupovali Poliaci, ale samotnú Nitru ovládal Štefan, keď v roku 1020, čo je rok začiatku razenia mincí v Uhorsku, udelil Nitrianskemu kniežatstvu štatút pohraničného vojvodstva a jeho správu zveril synovi Imrichovi?
Neutíchal však ani český záujem o Slovensko. V roku 1015 slovenské kniežatá podriadené Boleslavovi Chrabrému bránili svoje územie proti útokom českého vojvodu Oldřicha i markgrófa Východnej marky Henricha. O štyri roky (1019) Oldřich vydobyl od Poliakov západnú časť Slovenska a Moravu a jej správu zveril synovi Brjačislavovi/Bretislavovi. A v roku 1025 Oldřich, podporovaný Henrichom, zvíťazil nad poľskými a slovenskými vojskami na západnom území bývalej Svätoplukovej ríše, teda na Morave, a definitívne ju pričlenil k Čechám.
Čoskoro po svojej smrti stal sa Štefan „svätým“ za šírenie kresťanstva „medzi Maďarmi“ napriek tomu, že v ničom nezaostával za vtedajšími ešte značne pohanskými „zvykmi“: keď na následky zranenia pri poľovačke zahynul 2. septembra 1031 jeho syn Imrich, dal oslepiť (on alebo jeho nemecká manželka?) synovca Vazula, údelné knieža v Nitre. Hrôza: po Rastislavovi, Almošovi a Belovi štvrté oslepenie vládcov v našich dejinách.
Aj po Štefanovej smrti „jeho“ kráľovstvo pretrvalo. Aj keď „nadvlády maďarskej nebolo do 18. storočia, pretože tiež nebolo povedomia maďarského,“ ako si myslia českí autori Antonín Mach a František Hrnčíř, predsa len sa naplnila Metodova predpoveď: ten tri dni pred smrťou napomínal Svätopluka, aby žil podľa Písma a nevyháňal jeho žiakov, lebo v opačnom prípade „na tisíc rokov sa staneš podnájomníkom vo vlastnom dome!“
Uhorsko sa stalo geopolitickým nasledovníkom Veľkej Moravy a žilo zo svojich staroslovenských koreňov rovnako ako Česko či Poľsko. Nie, štát pri horách (u hôr?) sa jednoducho neprepadol do pekiel ani po tom, keď zaklopali na jeho dvere kočovné kmene z ďalekej Ázie… O tom, že ony doniesli tomuto štátu pomenovanie, klasický dejepis nepochybuje. Nie sú však pomenovania Ungarn, Hungaria len prekladom slova Uhorsko, alebo majú koreň súvisiaci s pravlasťou Maďarov/Turkov? Vo francúzštine sa Hongrois odvodzuje z tureckého ogur = šíp, v angličtine Hungaria z turecko-bulharského Onogur (on-ogur = desať šípov). V ruštine poznajú pojem Ugrijci, obyvatelia Ugrie, čo je východisko pre pomenovanie „ugrofínskej“ jazykovej skupiny (o zhode či podobnosti medzi fínštinou a maďarčinou mnohí znalci pochybujú). Je opodstatnená konštrukcia maďarskej historiografie, že „tam kdesi“, v Ugrii na Povolží bola pravlasť starých Maďarov, ktorá sa nazývala Magna Hungaria? Nie je…
Marián Tkáč
 
Príspevok 25. časť Neznámych slovenských dejín: Štefan na uhorskom tróne – vládol aj Slovensku? zobrazený najskôr Hlavné správy.